Toto mesto sa nachádza neďaleko maďarsko – rakúskych hraníc a aj trochu neprávom Bratislavčanmi obchádzaného krásneho Neziderského jazera. Patrí medzi najvýznamnejšie mestá Maďarska a po páde železnej opony jeho význam opäť vzrástol. Napriek tomu, že je k nám blízko je to mesto menej známe a navštevované aspoň Bratislavčanmi ako iné rovnako maďarské mesto Gyor. Má asi 62000 obyvateľov. V roku 1921 sa tu konalo referendum či má patriť Maďarsku alebo k Rakúsku. Zvíťazilo Maďarsko.
Do Maďarska som s krátkou prestávkou začiatkom deväťdesiatich rokov chodil pomerne pravidelne celý život. Hoci som navštevoval slovenské školy maďarský jazyk ovládam slovom aj písmom na veľmi dobrej úrovni , čo mi tu situáciu zjednodušuje. V osemdesiatich rokoch, keď bol Maďarsko nepomerne liberálnejšou krajinou ako Československo sme tam chodili na koncerty západných skupín, ktoré boli v Československu zakázané. Chodili tam vtedy cele zájazdy na nie veľkú radosť našich komunistov. Takisto sa tam nakupovali rôzne háby a módne odevy, ktoré u nás dostupné veľmi neboli. Takže aj nákupná turistika. Vlaky boli úplne preplnené a to predovšetkým Poliakmi, ktorí tam išli na šmelinu.
Ale začnem začiatkom .Prišla jeseň môjho života a užívam si život kým sa to ešte dá. Pripravil som si jednodňový výlet a vybral som si toto maďarské mesto. Rozšíril sa totiž grafikon železníc (posledný vlak chodí na Slovensko až o deviatej večer ) takže sa toho všeličo dá stihnúť .Bol som tam druhý raz v živote, prvý raz pred pätnástimi rokmi som ním prechádzal na cyklotúre. Vybral som si cestu vlakom čo je to môj najobľúbenejší spôsob cestovania ešte od detstva. Vedľa nášho domu viedla železnica a vtedy chodili ešte parné lokomotívy , ktoré sme volali čačky a vypúšťali paru, v ktorej som sa rád schovával. Tak išiel som vlakom z Petržalky a v Rajke čo je už v Maďarsku som prestúpil na vlak do Gyoru. Rajka je dnes už polo slovenská dedina. Vyprával som sa tam s obidvoma stranami a spolužitie je v podstate bez problémov. V Gyori som prestúpil do Šopronu. Celá cesta trvala asi dve hodiny a prebehla bez problémov. Na maďarských vnútroštátnych linkách sa dá po 65 roku života cestovať zadarmo ale pri prekročení hraníc treba platiť. Mesto Šopron geograficky nie je typické maďarské mesto, neleží už na rovine ale na posledných východných výbežkoch Álp. Hneď po východe zo stanice ma zaujal jeden nadpis a to Jerevan. Rádio Jerevan už neexistuje a tak ma napadlo či som naozaj v Maďarsku. Ako sa ukázalo, tak sa tu volá jedná štvrť. Po ulici Mateja Korvína (je to hlavný miestny guru býval tu počas obiehania Viedne ) som zamieril do centra mesta, ktoré bolo vzdialené asi dvadsať minút pešo. Nie je veľké, jeho ranná stredoveká časť vyhorela v 17 storočí a sú tu väčšinou barokové domy, ktoré boli postavené potom. Najväčšie pamiatky sa nachádzajú na Séčeniho námestí. Nachádza sa tam Kozí kostol, ďalej je v meste sa ešte nachádza evanjelický kostol a Jurajov kostol a kostol sv. Michala. Vedľa neho sa nachádzal cintorín prevažne z 19 storočia a veľmi sa mi páčil. Pokiaľ je možné v tomto prípade o kráse hovoriť. Historické centrum mesta nie je priestorovo nijako zvlášť veľké. Zamenil som si tam ešte forinty a vybral som sa na prvý cieľ tejto cesty a to na vyhliadku Karoly. Ako prostriedok cesty som si vybral miestnu MHD. Platí sa u vodiča. Autobus bol celkom preplnený a cesta trvala asi sedem zastávok. Vystúpil som pri hoteli Lover. Neďaleko odtiaľ sa nachádzajú aj kúpaliská mesta Šopron a dozvedel som sa, že boli zmodernizované. Odtiaľ sa dá ísť na vyhliadku hore . Tá sa nachádza vo výške 398 metrov uprostred veľmi pekných šopronských lesov. Prevýšenie túry je asi 250 metrov a dá sa ísť po asfaltovej ceste alebo lesnej ceste. Rozhodne odporúčam tu druhú variantu. Výstup trvá asi hodinu a cestou míňam jednu vyschnutú studňu. Takisto sa tu nachádzajú aj náučné tabule. Napokon tam dôjdem na rázcestie kde je už značka smerom na vyhliadku. Okrem vyhliadky sa tu nachádza aj televízna veža ku ktorej sa najprv vyberiem a mylne ju považujem za vyhliadku. Neviem nájsť správny vstup čo je záhada a po čase si uvedomím svoj omyl. Je tam jedna odbočka na skutočnú vyhliadkovú vežu a na tu vystúpim. Vstupné je 500 alebo 1000 forintov podľa veku návštevníka .Postavená bola v 19 storočí a zmodernizovaná v tomto. Výhľad je odtiaľ naozaj veľmi dobrý. Ako hlavné orientačne ciele boli Neziderské jazero, samotné mesto, televízna veža, zasnežený rakúsky Schneeberg, ktorý bolo veľmi dobre vidieť a kdesi v diaľke mala byť aj naša Bratislava, trochu sa strácajúca v opare. Odtiaľ si ešte odskočím a pozriem si miestnu lyžiarsku trať. Ale určite sa tu už dávno nelyžovalo. Za ňou sa nachádza Dalosko Dalosov kameň. Následne zahájim rovnakou cestou zostup a prejdem do historického centra pešo. Cestou sa zastavím v Alžbetinom parku. Trvá to asi necelú hodinu. Ďalej navštívim ďalšiu plánovanú atrakciu a to:
Požiarna veža Tűztorony je dominantou aj symbolom maďarského mesta Šopron. Týči sa v jeho úplnom strede do výšky 60 metrov. Ak vystúpite všetkých 200 schodov až na vrchol , otvorí sa pred vami nádherný výhľad na barokové pamiatky, spletité uličky a okolité Lőverské vrchy .Dnešnú podobu veža získala po veľkom požiari v 17 storočí, keď sa okrem požiarov odtiaľ sledoval povedzme aj pohyb nepriateľských vojsk .A niekedy z veže vyhrávala aj stredoveká hudba. Schody hore sú ináč veľmi točivé ale nie je to nejaké brutálne. Výhľad na mesto a aj jeho strechy je odtiaľ veľmi dobrý. Po tejto prehliadke sa začnem starať aj o svoj žalúdok. Jesť treba. Na moje veľké prekvapenie nie je tu otvorených veľa reštaurácií. Nie je tu až toľko návštevníkov koľko v iných podobných mestách ale je február. Napokon sa experimentálne rozhodnem pre ázijskú reštauráciu aj keď nie som až taký veľký zástanca cudzích kuchýň. Predavač hovorí akousi čínskou maďarčinou ale napokon sa dohodneme. Dám si aj pekinské kura. Bolo to celkom pikantné. Potom pokračujem v prehliadke mesta. Hlavné pamätihodnosti sú tu : spomenutá požiarna veža, Kozí kostol, storno dom, socha svätej Trojice, hradný obvod, mariánsky kostol.
A ešte jedno historické miesto sa nachádza pri meste Sopron. 19.8.1989 sa tu konal ten slávny paneurópsky piknik, pri ktorom prvýkrát prestrihli železnú oponu. Nasledoval potom masívny útek občanov NDR , naša generácia to vtedy dosť prežívala.
Napokon zamierim aj k stanici .
Na začiatku som písal, že kedysi sme chodili do Maďarska aj pre jeho veselosť a gulášový socializmus. To všetko sa časom však akosi vyparilo, vtedy mi pripadalo Maďarsko ako slobodnejšia krajina. No dnes som si tým už taký istý nie je. Krajinu ovláda niekoľko rodín na čele s hlavným bosom . Svojim nádejným voličom hovorí budem myslieť aj za Vás, netrápte sa s tým až tak veľmi . Hoci krajina má spory s EU, vidno tu viacej jej zástav ako na Slovensku ale dominujú tu jednoznačne národne farby. Takisto sa tu nedala prehliadnuť kampaň proti nejakým genderom a pedofilom , hoci práve jej autori sa topia momentálne v pedofilnom škandále. Takisto proti zneužívaniu detí v maďarských školách, vyzerá to tak, že maďarské školy sú plné rôznych perverzákov?.Ale to len tak mimochodom Maďarsko má turisticky veľa čo ponúknuť (hlavne ich kúpele sú svetové) a hoci nemá až tak atraktívnu prírodu bolo v turistickom ruchu úspešnejšie ako Slovensko. Cestou na vlak si dám ešte jedno orosené v jednej krčme . Maďarské krčmy sa s výnimkou jazyka veľmi podobajú na tie slovenské vrátane prítomnej klientely a jej mentality. Ceny na vlak sú zaujímavé. Napríklad do Rajky sa platí 2200 forintov a keď sa ide do Petržalky čo je asi 15 Kilometrov ďalej až 5500 forintov. Takže krátky úsek medzi Rajkou a Petržalkou je vlastne drahší ako oveľa dlhší maďarský úsek. Nuž čo sa dá robiť , hranice sú drahé. Ďalej , všetky hlásenia v tomto vlaku sa robia len v maďarskom jazyku. Navyše pre slovenské mestá sa používajú ich maďarské názvy. Vo vlaku smerom späť je veľmi málo ľudí. Celkovo je cesta bezproblémová len treba vystúpiť tam, kde sa vystúpiť má a prestup potom je jednoduchý. Niektoré zástavky sú len na znamenie, ktoré sa zadáva na výstupných dverách. Pre cestu smerom späť je prestup v Csorne a potom v mestečku Hegysehalom. Odtiaľto ide vlak , kde je cieľová stanica označená ako Petržalka a stanica Nové mesto. Ale pozor, v skutočnosti však treba v Rajke prestúpiť na ďalší vlak. Ešte na záver spomeniem, že mesto Šopron je aj cyklisticky zaujímavé. Najznámejšia je trasa smerom na Neziderské jazero ale dá sa ísť aj do okolitých hôr.
Celá debata | RSS tejto debaty