Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Na karnevale v Benátkach 1.a 2.2. 2024. Časť 1

Rozhodol som sa pre túto destináciu lebo som chcel skúsiť niečo nové a to známy benátsky karneval. V Benátkach som už raz bol a to v roku 1990 po páde železnej opony. Môj zamestnávateľ vtedy zorganizoval zájazd za 100 Kčs, čo sú dnes v prepočte asi tri eurá .Vtedy bol však ešte v platnosti umelý nadhodnotený kurz z dôb socializmu.
Cestoval som s cestovnou kanceláriou .Odchod bol o 22.00 od Tesca Zlaté piesky a odišli sme o čosi skôr čo bežné určite nie je. Cesta nebola tentokrát jednoduchá a dosť zle som spal. Neskôr som sa dozvedel , že ostatní mali podobný problém. Stáli sme dvakrát v Rakúsku a v Taliansku pri Udine. Ráno bola zima. Pred Benátkami už začalo byť vidno a mohol som pozorovať okolitú prírodu. bolo vidno aj niekoľko paliem ale v samotnom meste a na ostrovoch sme ich nevideli.
Zastavili sme pred prístavom Punta Sabino. Spoznávanie Benátok prebiehalo tentokrát z mora, čo bolo nesporne pre suchozemcov zaujímavé a pre nás originálne. Loď však meškala a tak sme sa „hygienicky“ pripravili. O tejto stránke sa nezvyklo v cestopisoch písať hoci je to dôležitá súčasť výletov najmä v cudzine. Prezradím len toľko, že v Benátkach sa platilo 1,50 Eura a návšteva týchto miest môže pripraviť aj nejaké to prekvapenie. Nejdem to však detailizovať. Do lode sa zmestili dve plné autobusy ľudí ale niekoľkí nemali miesto. Spoločnosť nám robili turisti z Maďarska, s ktorými sme si často krížili cestu. Pre mňa to malo tú výhodu, že som si prezentáciu vypočul v dvoch jazykoch a v dvoch verziách. Ako suchozemec sa s nadšením vyberiem na hornú palubu aby som niečo aj videl. Malo to však aj svoju tienistú stránku ako som to čoskoro zistil. Premenil som sa skoro celkom na cencúľ a triasol som sa od zimy. Zato som aj niečo videl. More bolo pokojné a jeho stav veľmi nízky čo robilo problémy pri pristávaní. Z dlhodobého hľadiska očakávajú Benátky problémy. Klesajú ročne asi o dve milimetre. Problémom nie je len stúpanie mora a ale aj pohyb tektonickej dosky. Celkovo sú Benátky zaplavené štyri až šesťkrát do roka. Lagúna pozostávala z vyše sto ostrovov a niektoré sú už aj opustené. Na niektorých ostrovčekoch sme videli niekoľko zrúcanín. ostrovčeky boli celkom tesne nad vodou. Za vznik Benátok vďačíme vpádu Hunov v piatom storočí, keď sa tu pred nimi skryli Rimania založili si toto jedinečné mesto. Najlepšie obdobie prežilo medzi 11 až 15 storočím. Objavenie Ameriky a turecký postup viedlo však postupne k ústupu zo slávy, k čomu došlo od 15 storočia. Šéf Benátok mal názov dóža. A ešte jednu prioritu majú Benátky a tentokrát smutnú. Pamätáme si nedávny covid ,ktorý začal priamo v tomto meste. Začalo sa to tu a prvý nakazený prišiel na Slovensko priamo z tohto zájazdu. Aj v stredoveku všetky mory začali v tejto oblasti, prinášali ich námorníci a najhroznejší bol ten z roku 1348, ktorý vyhubil tretinu populácie. Tu vzniklo aj slovo karanténa a nikto sa s nikým nebabral ako je tomu dnes. Keď neposlúchol tak niečo ako povraz. Napokon sme pristáli v prístave neďaleko námestia sv .Marka a sprievodkyňa začala výklad. Naša sprievodkyňa bola nízkej postavy čo viedlo k problémom. Nebolo ju totiž vidno ,dokonca niekedy ani keď bola v strede medzi nami. Dokonca keď bola aj vedľa mňa, tak som ju niekedy neregistroval, bola mimo zorného pohľadu. Zastavili sme sa pri moste vzdychov, ako ho pomenoval Byron. Názov nie je ani tak odvodený od vzdychov milencov ale skôr väzňov, ktorí prechodom tadeto strácali slobodu alebo išli na smrť. Vedľa Dóžovho paláca nachádzala totiž väznica. Jedným z jej najznámejších väzňov bol v 18 storočí veľký milovník Giacomo Casanova, ktorému sa odtiaľ podarilo aj utiecť. Je malo známe, že napokon zomrel a pochovaný je v Čechách v Duchcove. Jeho hrob sa nezachoval ale povrávalo sa, že zábradlie na hrobe ešte dlho páralo sukne mladých slečien.
Dóžov palác je naozaj impozantná budova, ,jedna z najväčších aké som kedysi videl.. Hádam spolu s chrámom sv. Marka je najdominantnejšou stavbou Benátok. Jej začiatky boli ešte postavené v 11 storočí do detailov budovy sa púšťať nejdem.
Námestie sv .Marka je celkom rozsiahle a momentálne suché. To nebýva plavidlom, býva niekoľkokrát ročne zaplavované, čo sa dialo vždy. V poslednom čase častejšie. Výška vody býva až 20 cm a ľudia majú pripravené čižmy a člny. Čo sa v tom čase deje s turistami to neviem. Voda neprichádza postupne ale zvyčajne celkom náhle sa odkiaľsi objaví. Na námestí ako je známe sa nachádza aj veľa holubov. Jeden vraj stoji mesto v prepočte aj 80 Euro ročne, je to problém pre mesto. Ďalšou dominantou mesta je chrám sv Marka. Sv. Marek je hlavným patrónom mesta. Majú tu byť aj jeho kosti, ktoré Benátčania kedysi ukradli v Alexandrii v ôsmom storočí. Neskôr sa stratili, potom ich zázračne našli. Či sú to naozaj jeho kosti si dovolím pochybovať . Evanjelista Marek bol za svojho života v prvom storočí n. l absolútne bezvýznamnou postavou a kto by už ukladal jeho kosti? Na námestí je veľká veža. Nie je to pôvodná stavba .V tej pôvodnej stavbe sa jedného dňa v roku 1909 objavila asi metrová trhlina , námestie sa následne uzavrelo a nasledujúci deň veža spadla. Nikdy sa celkom nezistilo prečo. Hoci som sa usiloval na ňu dostať nepodarilo sa. Práve v ten deň bola z neznámych dôvodov zavretá. Taliani sú ináč skveli architekti a aj vždy boli. Michelangelo a Leonardo napokon nevyrástli na ničom. Aj pri formovaní stredovekého Slovenska zohrali talianski architekti významnú úlohu. Potom sa ponoríme zo sprievodkyňou do úzkych benátskych ulíc . V podstate je nepredstaviteľné aby tu bolo možné sprevádzať štyridsať ľudí a tak sa postupne všetci roztratia a idú si vlastnou cestou. Ja sa zo sprievodkyňou vyberiem až k mostu Rialto čo je najznámejší a najkrajší most v Benátkach . Je naozaj impozantný. Kandidátom na jeho postavenie bol kedysi aj Michelangelo, ale neuspel. Most je nad Gande Canale, čo je hlavný kanál ,ktorý vedie cez mesto v dĺžke asi 5 km. No a sme tak pri ďalšej atrakcii a tou sú gondoly.
Drevené plavidlá s plochým dnom sú dlhé presne 10,82 metra a široké 1,37 metra. Ľavá strana je však o 25 centimetrov dlhšia (sú mierne ohnuté ako banán), aby sa lode nekrútili, keď gondolier vesluje jedným dlhým veslom sprava. Vážia okolo 500 kilogramov. Ročne sa ich vyrobí len len asi štyridsať je to náročné. Gondolieri prechádzajú aj prísnymi testami a to nielen technickými ale aj jazykovými a historickými. Momentálne sa nachádzajú v Benátkach aj tri gondolierky a to ženy. Tento zvyk pochádza asi z 11 storočia. Polhodinová cesta stojí asi 80 Euro(jedná sa) podľa toho ,kde ich oslovíte. Najdrahšie je to samozrejme pri nábreží sv .Marka. Jedná sa. Po kanáli možno ísť aj loďou ako normálnou „benátska“ dopravou ,čo je podstatne lacnejšie. Na moste nám sprievodkyňa sľúbi ,že nás odvedie na najužšiu uličku v Benátkach. Ale celá Gruppe sa mi stratí v dave a tak som už odkázaný celkom sám na seba. Vrátim sa na do prístavu a postupujem opačným smerom a tak tu nájdem parčík, v ktorom sú aj lavičky. Tých je v Benátkach ináč minimum podobne ako aj zelene. Na vysedávanie však bolo príliš chladno. Vyberiem sa po vlastnej linke a čoskoro sa zamotám v spleti uličiek. Hovoria síce , že sa v Benátkach nedá veľmi zablúdiť ale to je len taká fáma. Lepšie je označená len cesta na most Rialto. Moje orientačne schopnosti nie sú až také veľké ,ale zase sa viem z problémov vysekať. Uličky sú úzke a v tomto období chladné. Vyšlo síce teplé slnko, ale tu sa ešte drží zimný chlad, sem sa nedostane. Čoskoro zmiznú turisti a objavia sa okolo mňa prví čoumáci, čo je príznak, že som sa od centra vzdialil. Snažím sa držať kanála ale to sa celkom nedá, nie všade je k nemu prístup. Napokon stratím trpezlivosť a nasadím GPS, aj keď jej výsledky, čo sa týka mojich konkrétnych skúseností nie sú vždy jednoznačné. Nechýbajú hlásenia typu choďte na severozápad južným smerom a podobne. Napokon má však privedie na správne miesto. V týchto chvíľach je sa už blíži karneval. Je tu nespočetné množstvo obchodov a hlavným artiklom sú tu samozrejme masky. Niektoré sú naozaj veľmi pekne, možno si vybrať. V Benátkach sa nekoná niečo ako karnevalový sprievod. Na to tu nie je priestor, ulice ledva stačia pre turistov. .Je to na každom, čo vymyslí a čím sa odprezentuje a zaujme. Vrátim sa k nemu v druhej časti, ale tu sa vrátim ešte k jeho dejinám. Oficiálne vznikol v 10 storočí ale asi bol aj hodne skôr. Bolo to niečo ako pokračovanie rímskych saturnálii ale pod inou vlajkou. Výhodu karnevalu bolo to, že všetci mali masky, takže nikto nikoho nepoznal. A tak sa nikto nebál povedať to., čo si o niekom naozaj myslí . Stretávali sa tu ľudia všetkých spoločenských vrstiev. Karneval skončil v roku 1797, keď ho zakázal Napoleon lebo sa mu zdal príliš nebezpečný. Neskôr však bol obnovený a dnes patrí medzi tie najznámejšie na svete. Zraz na odchod sme mali o pol šiestej v prístave neďaleko námestia sv. Marka. Bol tu chaos, keďže odchádzalo veľa skupín. Naša loď sa volala Níl. Dosť meškala a potom sprievodcovia a kapitán mali na kapitánskom mostíku taliansku domácnosť. Neskôr som sa dozvedel, že kvôli nízkemu stavu vody mali problémy pri pristávacom manévri a niekto sa aj stratil. Ako to už býva. Napokon sme prišli do prístavu, kde sme vyrazili a odtiaľ trvala cesta na náš hotel ešte vyše pol hodiny. Volal sa Basse hotel a na recepcii bol aj drevený kôň. Ubytovanie prebehlo dobre a mal som izbu č.332. Hlavne, že bolo ticho a nehučal tu žiadny ventilátor. Odskočil som si do neďalekej reštaurácie na večeru, tá bola celkom dobrá ale aj cena masna. Doniesli mi aj niečo, čo som si neobjednal ale musel som to zaplatiť. No čo už, žijeme len raz. Také pivo tu vyšlo na šesť Euro. To, že sme sa oneskorili však narušilo ďalšie plány, čo sa prejavil ďalší deň.