Mödling je menšie okresné rakúske mestečko asi 15 za Viedňou. Dostať sa tam dá dobre vlakom z hlavnej viedenskej stanice a samozrejme aj autom. Aj keď orientácia v nej, kto to tam nepozná nemusí byť celkom jednoduchá. Ale to už nie je môj prípad a rýchlodráhou sa tam dá dosť za dvadsať minú. Treba si dať pozor, na ceste je aj miesto Meidling a našinec si to môže pomýliť. Cesty do Viedne vlakom sa dajú realizovať teraz iba z Petržalky. A aj tam nás zachraňuje milostivá rakúska spoločnosť OBB. Trasu na hlavnú stanicu nie a nie dokončiť , čo je už pomaly hanba Slovenskej republiky. Kvalita cestovania a rýchlosť vlakov je tam neporovnateľne vyššia ako na Slovensku . Vrátim sa však k uvedenému mestečku, má asi 20000 obyvateľov a leží asi desať km južne od Viedne. Ako prvý cieľ som si určil ten relatívne najnáročnejší a to hrad Liechtenstein. Z niektorých miest je dobre pozorovateľný ale zo železničnej stanice práve nie. Pri stanici treba odbočiť doprava a ísť cestou vedľa koľajníc smerom na Viedeň na ich ľavej strane a asi po dvadsiatich minútach dôjdete k závorám cez koľajnice , ktoré sú na pravej strane a tam treba odbočiť doľava.

Tu sa začína postupné stúpanie. Tých variant tam je postupne viacej, ale napokon dôjdete opäť k závorám ,tentoraz manuálnym kde už aj vidím značku.

Značenie je tu dobré ale chýbajú vzdialenosti. Nie je to však ďaleko. Tato oblasť je súčasťou viedenského lesa a neďaleko sa nachádza aj jaskyňa Seegrotte ,kde som už v minulosti už bol. Je tu aj stúpanie ale nič brutálne. Po čase je odbočka doľava a dôjdem čoskoro k hradu Lichtenstein.


Hrad sa nachádza vo nadmorskej výške asi 300 metrov a jeho korene siahajú až do 10 storočia. keď ho postavil Hugo Liechtenstein. Počas tureckých invázii, ktoré tento kraj sužovali sa tu mnohí ukrývali. V roku 1683 počas posledného vzplanutia tureckej bol zničený. Potom bol rodom bol rodom Liechtenstein obnovený a dnes tu tak stojí. Dajú sa tam robiť aj prehliadky ale práve v tento deň(v stredu) sa nekonajú . Ide o ten istý rod, ktorý sa angažoval aj v českých zámkoch. Okolo sa nachádza park a potom turistické chodníčky tkz okružné cesty Rundwegy. Stretávam tu väčšinou starých ľudí(bol týždeň). V Rakúsku stretnete v prírode ľudí aj vo veku ako ich na Slovensku veru ťažko uvidíte. Dostanem sa napokon k ďalšej atrakcií a to k tkz Čiernej veži.


Bola to bývalá strážna vec zo 16 storočia keď počas tureckých invázií tu bolo veľmi rušno. Neviem, prečo sa tak volá a dnes je to súkromný majetok. Príde tam aj akási cyklistka ale povie mi, že dnu sa ísť nedá. Okolie je však veľmi pekné a fotogenické. Stretávam tam jednu mladú slečnu a chvíľu sa trápim teda skôr ona v nemčine a angličtine. No keď zistím, že je z Budapešti, zhodneme sa na maďarčine, ktorú sme obidvaja dobre ovládali. Slečna pracuje vo Viedni ako veľa Maďarov a sa jej tu veľmi páči. Okrem histórie a prírodných krás prejdeme aj otázky maďarskej a svetovej politiky. Zároveň mi ukáže neznačenú cestu dole a neskôr sa ukázalo , že bolo to dobre riešenie.




Najprv som však zamieril smerom hore, kde bolo vidno krásne útesy. Aj z tejto strany sa dalo dostať k spomínanému hradu .Z hora vidno aquadukt, ten naozaj bol nádherný. Tak som vedľa veže zahájil zostup. Najprv to bol chodník a potom schody a čoskoro sa predo mnou objavila dominanta mesta a to kostol St.Othamar .Má búrlivú históriu a už pred ním tu stalo niekoľko kostolov Je zo 16 storočia a celé mesto neskôr veľmi trpelo tureckými nájazdami. Dokonca v roku 1683, keď došlo k poslednému vzplanutie Osmanskej ríše práve v tomto kostole vyvraždili miestne obyvateľstvo.



ročia celé mesto neskôr veľmi trpelo tureckými nájazdami. Dokonca v roku 1683,keď došlo k poslednému vzplanutie Osmanskej ríše práve v tomto kostole vyvraždili miestne obyvateľstvo. Mesto sa však z toho spamätalo a neskôr rozkvitlo. Odtiaľto už začína historická časť mesta.





V meste je dostupná aj pitná voda a tak ju netreba kupovať. Jesť však treba aj na výletoch a tak zamierim do jedného bufetu. Dostanem dobrý rezeň a aj k nemu kvalitný šalát za sedem Euro. Neviem, či by sa mi to na Slovensku podarilo. Vôbec sa mi zdá, že pomaly tu bude aj lacnejšie. Nestihol som už ďalšiu pamiatku a to hrad Modling, ktorý je však už zrúcaninou. Tak hádam najbližšie. Potom už zamierim k najbližšej železničnej stanici, ktorá je vzdialená asi pol hodiny cesty pešo. Lístky sa tu dajú kupovať len v automatoch, ja som si kúpil však už vo Viedni spiatočný lístok. Ten dokonca platil aj ako denný lístok na všetky spoje vo Viedni. Ako dôchodca mám už nárok na isté zľavy. Treba však nastúpiť do správneho vlaku ale odtiaľto už skoro všetky chodia do Viedne na Hlavnú stanicu. Na záver vo Viedni sa ešte zastavím pri Stefansdome.
Záver
Príjemný a pomerne nenáročný turistický výlet, kde je možné skĺbiť pomerne jednoduchú turistiku s prehliadkou historického rakúskeho mestečka a aj s miestnou gastronómiou.
Viem o tom ale nechajme si to ukázať. ...
Ďakujem za pozitívny príspevok aj keď si... ...
Ďakujem a tiež prajem veľa zdravia. ...
Zavidim Vam ..naozaj ,uprimne..zavidim ,ake... ...
No vidíš,tak takto ťa rád vidím, keď sa... ...
Celá debata | RSS tejto debaty