Na karnevale v Benátkach , časť prvá

V poslednej časti listov spomínam svoje patálie vo vojenskej kuchyni, prípravu na tankové brody v tlakových komorách, samotné brody na Labe, divízne cvičenie, príhody na dovolenke a ťažký návrat z nej na VU7368.
Takisto sa vyjadrím k armáde dnes.
Tankové brody
Tank musí byť schopný ísť aj pod vodu teda teda prejsť cez rieku. Preto sme trénovali brody v Nučničkách na Labe. Predtým sme chodili do tlakových komôr , kde sa nás snažili pripraviť na možné udalosti t. j pobyt šesťmetrovej hĺbke. Po slovensky povedané skúšali čo vydržia naše uši. Niektorí to nezvládli, ja som tým problém našťastie nemal. Vlastne tam dole bolo svojim spôsobom aj dobre , nikto ma neotravoval a nič odo mňa nikto nechcel. Brody dopadli napokon dobre.
Divízne cvičenie

sa konalo v júli na Doupove. Bolo mimoriadne teplo V okolí žilo množstvo divokých svíň, ktorým prítomnosť vojakov len vyhovovala lebo tam bol vždy nejaký bordel. Ráno ste sa mohli zobudiť, že Vás aj nejaká lízla.
Dovolenka Bola v auguste a nebola bez udalostí
Odchod domov noncom septembra bez náznaku nostalgie.

Pakáreň
Toto slovo znamenalo plánovanú nazvime to tak organizovanú buzeráciu vojakov zo strany vedenia armády . Jej cieľom bolo ukázať im ich miesto a priviesť ich do stavu letargrie a rezignácie a poslušnosti .Pôvodne to bol spôsob ako zamestnať vojakov keď sa necvičilo(aj medzi nimi boli kvietka) ale časom to nadobudlo obludné formy, kde sa realizovali aj nejaké úchylnejšie typy. Konali sa skôr iba v kasárniach , na cvičení bola svojim spôsobom lepšia a slobodnejšia atmosféra, lebo potreboval od vojakov výkon. Znamenalo to napríklad aj možnosť prišívania listov na stromy a podobné absurdnosti.

Čo ma vojna naučila
Nie, nejakému veľkému poriadku čo si tu mnohí nesprávne myslia, ma nenaučila. V skutočnosti nebol, bol to skôr organizovaný bordel. Naučil som sa tam to z čoho pozostáva jeden národ. Predtým som sa pohyboval viac menej v štúdijnom prostredí a toto bol určitý šok. Stretli sa tu na jednom malom mieste ľudia, ktorí by sa ináč nikdy v živote nestretli a museli nejako vychádzať. Proste priveľa rôznych ľudí na jednom malom mieste. Takisto odhalila niektoré moje nedostatky, aj keď som si to vtedy vždy neuvedomoval. Do tanku som potom vliezol až počas vojenskej prehliadky pred dvoma rokmi v Čechách, dobra správa ,že som sa tam stále v pohode zmestil. Niektoré zdanlivo zabudnuté tankové inštinkty sa ešte potom zobudili.

Mimoriadne udalosti t. j väčšinou usmrtenie brancov

V tomto prípade (týchto udalosti bolo dosť) sa čs. armáda výnimočne neriadila podľa vzoru sovietskej armády. A ani nemohla, nemala totiž nekončený rezervoár ľudskej sily. Aspoň trochu sa tomu snažili predchádzať ,pravda, keď už k tomu došlo snažili sa to pred verejnosťou ututlávať. Ani dnes sa o tom veľa nepíše. Tiež to záviselo na tom, z akej rodiny bola obeť ale to vieme

Basa na vojne
Na vojne bola aj vojenská basa, mal ju asi každý útvar. Človek sa mohol dostať do basy aj za niečo vážne a aj za niečo pofidérné (napríklad zle prišitý gombík). Počet dní v base by sa teoreticky mal odslúžiť navyše ale dochádzalo k tomu skôr zriedkavo. Bolo by to hodne drahé a využívalo sa to aj ako nátlak na vojakov, aby sa zlepšili a potom im vymažú tresty. Ja som tam chodil často ako veliteľ stráže do basy, počty väzňov obyčajne nesedeli ale čo už. Ja som sa do basy ako väzeň nedostal, hádam v budúcom živote. Veľmi nepríjemné pre mňa bolo odovzdávanie stráže inej jednotke, touto formou si jednotlivé útvary vybavovali aj vzájomné spory.

A teraz armáda dnes a ako je to vlastne s bojovou morálkou Slovákov?
Trochu histórie od 18 storočia.

• V 18 storočí sa počas Rákociho povstania Slováci do tohto aktívne zapojili. Išlo o stavovské povstanie proti Habsburgovom a jeho výskyt sa dosť kryje s dnešným územim Slovenska. Slúžil tam aj istý Juraj Jánošik ako dôstojník . Bolo neúspešné a jeho vodcovia a účastníci boli potom na mizine.
  -v rokoch 1848- 1849 sa sformovalo Hurbanové vojsko, ktoré však pozostávalo aj zo žoldnierov. Veľký vojenský úspech však nemalo.
• v roku 1866 sa Slováci zúčastnili bitky pri Lamači v Bratislave proti Nemcom a v rokoch 1914 až 1918 prvej svetovej vojny. Rakúsky cisár bol pokiaľ viem so slovenskými brancami v podstate spokojný. Ale ukázalo sa, že potencionál šľachty sa už celkom vyčerpal a ich éra skončila. Ku koncu vojny časť Slovákov z nich išla do čs. légií v Rusku ,kde podkurovali boľševikom .
• v roku 1938 napriek dnešnej propagande Slováci nemali veľkú chuť bojovať za České – nemecké Sudety
• počas Slovenského štátu sa mnohí vyznamenali v boji proti ZSSR, najmä letci , boli tam aj skutočne letecké esá. Veľa však o nich dnes nevieme, presne povedané sa nepatrí o tom písať hoci z vojenského hľadiska boli zaujímaví. Po roku 1943 začali dezercie na stranu ZSSR.
  -Povstanie v auguste v roku 1944 bolo viac partizánske ako vojenské. Oficiálna slovenská armáda sa do toho nezapojila. Povstanie bolo hlavne na strednom Slovensku a to predovšetkým v evanjelických okresoch . Nikdy sa s ním všetci Slováci však nestotožnili
  -po februári 1948 nasledovala éra „hrôzovlády ministra obrany ČSSR obrany Čepičku“ Gotwaldovho zaťa, ktorý sám mal modrú knižku ,čo bolo odprezentované aj vo filmoch ako Čierni baróni a Tankový prápor, aj keď humorným spôsobom.
• v roku 1968 ostali vojaci v kasárniach a potom už nebol našťastie dôvod bojovať.
  Po roku 1989 boli postupne zlikvidované všetky kasárne, vtedy ešte nostalgie za nimi nebolo. Mnohí ich vnímali ako koncentračné tábory s miernejším režimom.
  Po roku 2000 bola základná vojenská služba zrušená, politici sa chceli zapáčiť svojim voličom. A tak je to dodnes Dnes máme profesionálnu armádu, takže sú tam len ti, čo tam chcú byť. Za našich čias bolo takých možno do 10 percent ale skôr hodne pod. Zbytku obyvateľstva sa to už priamo netýka.
  Takže to zhrniem: Slováci vo svojich dejinách bojovali , oveľa menej ako povedzme Poliaci ale bojovali a dostali sa k svojmu štátu oveľa lacnejšie.
  Objavujú sa úvahy o obnovení povinnej vojenskej služby a vzhľadom na to, že v susednom štáte je vojna to iste je na mieste. Najmä Tí starší, ktorých sa vojenská služba už netýka takto rozmýšľajú. Vlastné deti tam však chce mať málokto. Pred dvoma rokmi sa rozšírila fáma o jej obnovení čo vyvolalo búrlivé reakcie. Problém je ako tam mladých dostať ,hranice sú dnes už otvorené. A nie každý je stvorený pre armádu .Celkovo si myslím, že chuť mladých Slovákov ísť do armády veľká nie. Mnohí z nich sa síce hrajú na vojakov stretol som takých vlani na Kysuciach ale majú o nej veľmi idealizované predstavy. Považujú ju skôr za akýsi piknik a ide o ľudí s rovnakou krvnou skupinou.
  Nedávno bol náš minister v Poľsku povedal vraj niečo v zmysle ,že načo bojovať treba sa vzdať a nepriateľ sám potom odíde. U Poliakov si tým úctu iste nezískal. Veľmi zvláštne vyjadrenie od jedného ministra obrany ale zdá sa, že časť obyvateľstva rozmýšľa rovnako, teda zvažujú len to komu sa vzdajú. Načo potom však taký drahý nákup zbraní? No nepriateľ nikdy sám od seba neodíde, len v minulom storočí sme mali veľké šťastie, ktoré sa viac nemusí opakovať.
  Ale mladých mužov by som na tri mesiace možno predsa trochu popreháňal, a tých ktorých by to oslovilo by som možno nechal slúžiť aj rok. Nemá však význam tam živiť povedzme narkomanov a alkoholikov a podobné prípady. Sú proste ľudia ,ktorí nemajú v jednej armáde kde sa manipuluje so zbraňami čo hľadať . K systému spred roku 1989 aj s jeho neduhmi by som sa rozhodne nevracal, ten bol už vtedy zastaralý a ani to nie je možné už aj preto, lebo by branci jednoducho nemali kde bývať.
  V prípade reálneho napadnutie Slovenska po podľa mňa by aj tak polovica bojaschopných mužov tak či tak utiekla za hranice a zvyšok by cez internet vyzýval druhý zvyšok aby bojoval. A napokon ak vôbec niekto by na fronte skončili branci z chudobných rodín, ktorým by sa zapáčil žold. A boli by iste aj takí, čo by bohatli na obchode so zbraňami. Tak či tak by to bol scenár pre tento mladý a malý štát devastačný. Tak verme, že k tomu nedôjde.
  Tak to je námet na diskusie.

A teraz už listy z čias minulých.

Ahojte , doma! Podbořany 3.5.1983

Predovšetkým sa chcem poďakovať za Vašu návštevu, ktorá ma veľmi potešila. Po Vašom odchode klesla moja nálada na nulu ,bol som veľmi mrzutý. Aj počasie sa ako keby v súlade so mnou zhoršilo. Dva hodiny po našej rozlúčke už husto pršalo. Značne sa ochladilo, aj dnes je dosť chladno. Na druhý deň skutočne prišla ohlásená angolská návšteva .Ak ste si všimli, nikde nebolo napísané (v novinách),že bola práve u nás. Dzúr neprišiel, ale bol tu opäť F .Veselý. Prišli sa pozrieť aj do kuchyne, kde som bol práve dozorčí. Úžasným tempom tade prešli aj s nejakým černochom a už sa chvalabohu aj stratili. Kvôli tomu sa teda makalo celé dni a noci a minuli sa obrovské sumy peňazí. Pred návštevou sme dostali perfektné nové prádlo ,ktoré sme po odchode delegácie vrátili a vyfasovali zase špinavé handry(myslím doslova).Nové sa odložili pre novú delegáciu, ktorá má prísť o dva týždne. Údajne potom príde ešte jedna, ale to nie je isté. Dnes som bol u lekára a vybral mi z ruky triesku, okolo ktorej sa tvoril hnis. Potom mi obviazal celú ruku. Každý sa ma teraz zvedavo spytuje, čože sa to so mnou stalo?
Pozdravuje Vás

15.5.1983

Ahojte
Ďakujem za Váš dopis, ktorý som dostal pred niekoľkými dňami. Dlhšie som nepísal, lebo sa nič nedialo .Po krátkom útlme to zase opäť ožilo. Prišla totiž ďalšia návšteva spojená s ukážkami. Môžem konštatovať, že som bol opäť pri tom. Tento raz nie ako dozorči kuchyne ale ako veliteľ stráže. Po príchode delegácie som musel zúčastniť vyndania zástavy, lebo nabíjač, ktorý bol na stanovisku ho nechcel opustiť ani na rozkaz najvyšší. Boli to Kambodžania. Prebehlo to zo všetkými ceremóniami .Na samotnú stáž nikto neprišiel. Len na náš prápor prišiel jeden generál. Následkom toho bolo, že na ďalší deň (piatok) sa z budovy všetko vynieslo a začal sa všeobecný úklid. Len to bolo šťastie, že naša izba bola počas uvedenej návštevy zamknutá. Všetko sa vyšúrovalo, pozametalo ,natrelo a je tak dobre. A teraz sa všetci chystáme na ďalšie návštevy. Výcvik sotva existuje. Naša kuchyňa je naďalej zavretá a pripravená pre ukážky. Je sa pod stanmi, hoci máme peknú kuchyňu. Aj s mojím spravovaním je teda koniec. Veliteľ práporu je celý mesiac na dovolenke hoci pred chvíľou sa bol na nás pozrieť. A tak tu zavládlo lepšie ovzdušie. Dostali sme do izby nového absolventa ako technika 7 roty. To je všetko, čo sa u nás udialo. Všetko mi tu už zovšednelo a tak neviem, o čom mám písať. Snáď len to, že som bol včera na diskotéke .Zapôsobila na mňa otrasným dojmom.

Ahojte doma! Podbořany 22.5.1983
Ďakujem za Váš balík a Vaše dopisy. Všetko som dostal v úplnom poriadku. Najprv zodpoviem na Vašu otázku. Môj prst je už v poriadku, lekár mi ho vyčistil. A moje zdravie je v uspokojivom stave. Tento týždeň sa začal konečne výcvik. Ukážky sa predbežne skončili, ďalšia má byť až v júni. Kuchyňa je zavretá na dlhšiu dobu, lebo sa na nej chystá generálka a bude tiež „ukážková „ pre ďalšie delegácie. S mojim spravovaním je teda koniec a veľmi za tým neľutujem. Ujal som sa teda opäť funkcie veliteľa tretej čaty .Vyrazili sme na Doupov.,kde bolo riadenie bojových vozidiel. Trojkilometrový presun sme robili tri hodiny ,pričom niektorí zapadli a mne sa pokazilo delo. Boli tam hrozné jamy ale napokon sme dosiahli vytýčený cieľ. Darmo, mladí vodiči sa majú ešte čo učiť ale také zlé to zase nebolo. Ďalší deň bolo vlastné riadenie(prekonávanie mínového poľa samozrejme len mysleného(našťastie). A prekonávanie mostovky. Z tejto sme raz aj spadli (nie je to vysoko nad zemou a preto nemajte strach) .Konečne sa teda niečo dialo ,aj keď to boli chvíľami nervy drásajuce situácie, predsa len človeka prebudili z nostalgie.
Do služieb chodím stále veľa aj keď nie toľko ako predtým. S kuchyňou som skončil, chodím teda do stráže. S mladými je to však predsa len ľahšie udržať poriadok a atmosféra sa predsa len uvoľnila. Veliteľ práporu je chvalabohu stále na dovolenke, aj keď včera sa bol na nás pozrieť. Vrátiť sa má až 9.6. Je to príjemné. Teda aj tento mesiac uplynul rýchlejšie ako tie predchádzajúce. Ako som písal, na izbe máme nového absolventa. Je z Prahy a bude robiť technika na 7 rot. Peťo je na prvom prápore. Chodí tiež hodne do služieb. Mal dostať 7 dní basy, lebo zabudol zamknúť nejaké dvere počas služby. Ale vraj mu už odpustili. Ináč sa zdá v dobrej nálade. Takisto aj Norbi , ktorý ma dokonca akýsi opušťak. Čo sa týka ďalších programov, myslím, že sa všetko sústrediť na brody. Pred brodmi sa musí chodiť do tlakoviek. Musia byť všetky absolvované. Predtým sa koná lekárska prehliadka. Teda niektorých tam ani nepustia. Samotné brody budú asi v posledný júnový deň. Zároveň tu máme ďalšiu mimoriadnu udalosť (opäť tretí prapor!).Jeden z vojakov sa nevrátil z dovolenky a vyhlásili po ňom celoštátne pátranie. Jeden, ktorý v marci zbil druhého o čom som už raz písal dostal basu 28 mesiacov ostrých. Krutý trest. Včera odišiel do zálohy, hoci mal už 23.3. Cez tieto dve mesiace tu bol ako mátoha, prežitok zo starých čias a už nezapadol do nového prostredia. Ďalším problém sú naši strelci. Niektorí im hovoria nabíjači druhým rokom lebo ešte nevedia strieľať. Ale nemali sa to ešte ani kde naučiť. V ich radách riadi zase alkohol. Často utekajú do Buškovíc ,ktoré sú vzdialené dva km a nepatria do okruhu posádky. Opijú sa a potom sa pobijú s vojakmi z povolania, z ktorých niektorí majú vykĺbené prsty. A že vôbec nič nechcú robiť, to už ani nespomínam. Radšej mrznú hodiny na daždi ako by pohli prstom. No pomaly už končím. Hlavné je, že sa čas kráti a dnes, ak správne počítam, je to už len 130 dní.
Pozdravujem Vás
29.5.1983 Ahojte, doma!

Ďakujem za Váš dopis, ktorý ma veľmi potešil. Dostal som ho v piatok. U nás pokračuje život v normálnom tempe. Máj tu možno označiť za dovolenkový mesiac. Podobne ako aj v októbri, v tomto období väčšina dôstojníkov si vyberá svoje dovolenky. Aj u nás na prápore nebol takmer nikto. Začali sa prípravy na letné brody., ktoré my tu budeme mať pravdepodobne 30.6.1983.Týmto brodom predchádza tlakovka a kúpanie sa v bazéne s dýchacím prístrojom, ako som už písal. Tlakovka je zatiaľ pokazená a ostalo len pri bazéne. Moja činnosť spočívala v tom, že som sa s potápačským prístrojom som sa usadil na dne bazéna .Pochopiteľne prístroj sa nosí na hrudi. Sú to v podstate vzduchové fľaše ,z ktorých hadicou si dávam prívodom do úst. Nuž ponoril som sa s touto mašinou na dno bazéna a v pohode som si ľahol. Nemal som však mnoho pokoja, lebo vojaci vyvádzali pod vodou svoje husárske kúsky. Celá akcia trvala asi dvadsať minút. Voda bola úplne neprehľadná ,pravdepodobne od špiny. Musel som sa potom celý umyť. Podobným spôsobom sa budeme budúci týždeň ponárať viackrát. Tlaková komora je zase niečo iné- tam Vás pošlú s dýchacím prístrojom a pomaly napúšťajú vodu. Stúpajúca voda stlačí jeho vzduch a jeho tlak rastie. Cieľom tejto procedúry je prispôsobiť pobyt organizmu v hĺbke 4- 5 metrov .Do takej hĺbky sa totiž maximálne môže ponoriť tank . Dúfam len, že som nikdy nemal nič vážneho s ušami, lebo ináč sa mi podobné výlety môžu nevyplatiť(?).Ináč tu k ničomu vážnemu nedošlo. Nemali sme tento týždeň ani mimoriadnu udalosť. Vojaka čo ho hľadajú sme ešte nenašli. Zato dvoch druhých vzali do vyšetrovacej väzby za šikan. Teraz však vyhlásili voči mazáctvu vojnu, čo starí vojaci ťažko chápu., lebo s nimi si vlani robili čo len chceli a nikto neprotestoval. Nuž časy sa menia, o tom všetkom by sa však dalo veľa diskutovať. Nepríjemnosťou týždňa bolo, že sa mi pokazili hodinky. Za ich opravu budem musieť vysoliť asi 100 Kčs. Počasie sa opäť ochladilo , o nejakom opaľovaní nemôže byť ani reči. Norbiho som stretol, nesťažuje sa. Ale to je pre dnešok všetko. Pozdravujem Vás
Dňom 1.6. ma povýšili do hodnosti čatára.

Ahojte, doma! Podbořany 5.6.1983

Ďakujem pekne za Váš posledný dopis, ktorý som dostal v stredu .U nás sa medzitým naplno rozbieha výcvik., so zametaním a údržbou je koniec. Pozornosť sa sústreďuje na blížiace sa brody. Celý mesiac je okrem toho plný kúpania sa v tlakovkách a v bazéne. V tlakovke som bol pondelok. Dali nás do niečoho čo vyzeralo ako pec a naplnili to vodou tak, aby tlak, ktorý na nás pôsobí zodpovedal hĺbke troch metrov. Samozrejme s dýchacím prístrojom. Pod vodou sa tentoraz nešantilo, lebo nám z tlaku v hlave poriadne hučalo a každý sme mali problémy sami zo sebou. Ináč sa tu nedeje videné tunajším očami mimoriadne. Mal som „opäť jednu veľmi živú“ stráž. Väzňov som poslal na práce aj s vyvádzačom. Tí hlupáci však miesto toho išli do kina ,kde sa ešte aj nechali chytiť(!!). Dúfam, že nebudem mať z toho nepríjemnosti ,mal by som sa z toho dostať. Tento týždeň budeme dva dni preč, máme streľby kdesi za Karlovými Varmi. Wekend nemám tentoraz pokojný, lebo som v službe. Tento mesiac má však byť služieb veľmi málo. Počasie je veľmi teplé., úplne horko. Škoda, že sa nemôžem ísť kúpať .Dúfam, že sa všetci máte dobre.
Pozdravuje Vás

12.6.1983 Ahojte doma
Ďakujem za Váš balík a všetko, čo bolo v ňom. Obdržal som ho v poriadku v sobotu. Prežil som, dá sa povedať celkom rušný týždeň. Predovšetkým sa vrátil z dovolenky v stredu veliteľ práporu a skončil sa mesačný relatívny veget. Je zase pravda, že teraz pred cvičením bol pokojnejší, lebo taká je už taktika zhora. V utorok sa konala kontrola zladenosti posádok. Skutočná kontrola by sa však mala prevádzať skôr zo zametania a stráženia ,lebo to sme robili posledný mesiac predovšetkým. Tak to potom aj vyzeralo. Nabíjačí ešte nikdy nenabíjali a strelci nestrieľali atď. Vyvrcholilo to na strelnici Žandov.,ktorá sa nachádza asi 12 km od Mariánskych Lázni., teda dosť ďaleko. Odišli sme tam stredu poobede a vrátili sa v soboru poobede. Bolo tam príjemné prostredie, les a rybník. Bolo v ňom síce aspoň milión žiab, ale vykúpali sme sa, čo tam bola jediná rozumná činnosť. Samotné streľby boli samý chaos a zmätok. Boli tam prašné cesty a prach zvírený tankami čoskoro zahalil kraj ako hmla. Pochopiteľne výsledky strelieb boli nevalné .V piatok poobede to vyvrcholilo tragédiou, keď postrelili guľometom nabíjača, ktorý naskakoval počas strelieb spredu na tank.(!!!).To všetko vyplýva z ich neznalosti a to ich dajú rovno strieľať , keď ešte len ani nenabíjali! Bol som presvedčený, že spomínaný vojak je mŕtvy, ale na šťastie tomu tak nebolo. Bol to úplný zázrak a spomínaný chalan môže tvrdiť, že sa druhý raz narodil. Má len relatívne hladký prestriel na chrbte, poškodené dve rebrá a lopatku. Druhá guľka ho len škrabla. Keby došlo k dávke, bol by hotový. Pochopiteľne, bolo z toho veľké halo. Za dva hodiny tam boli všetky „gumy“ a začalo sa vyšetrovanie. Aj mňa sa pýtali, lebo som riadil vedľajšiu dráhu ,ale nič som nevidel. To však nebola celkom pravda, len som nechcel znepokojovať našich. Stál som na dráhe vpravo a aspoň pád som už určite videl. Lezenie na tank to som si istý už nie je nie alebo som to neregistroval a nezaplo mi hneď čo sa deje ale pokiaľ viem ho veliteľ poslal pre nejaké nástroje a stalo sa to, čo sa stalo. Chlapec (bol to cigán) bol z tankových strelieb a možno aj tanku v ktorom možno videl kovové monštrum určite vystresovaný a snažil sa splniť rozkaz. Treba však takisto povedať, že zákaz naskakovať spredu na tank, veľmi logický, nám pre streľbami veľmi nezdôrazňovali. Ale mali by. Skôr sme počúvali rôzne historky, ktoré nás viac znepokojovali ako pomáhali. Keď dôjde k stretu mnohých .Chlapec dostal potom modré knižku a velenie išlo do spomínanej dedinky na východnom Slovensku, kde ich hodnosti vôbec nerešpektovali Za nepriaznivých okolností stať sa môže stať všeličo každému. A okrem toho bolo šťastie pre prápor, že obeť nepochádzala z nejakej prominentnej rodiny. Tak po boji je každý múdry. Táto udalosť mala potom značný dopad na vývoj na prápore, aj keď som si to vtedy kvôli svojej mladosti celkom neuvedomil).Podľa očakávania sa výpovede rôznili a odporovali si. Háklivosť celej témy bola v tom, že strieľal vojak z povolania ,ktorý opustil riadiacu vež. Pravdepodobne bude „kázensky vyřešen“. Že sa nasledujúcej noci všetci báli vliezť do tanku, zdôrazňovať ani nemusím. Odišli sme skoro ako som písal poobede nasledujúceho dňa V kasárniach som potom našiel Váš balík, ktorý ma po takých troch dňoch zvlášť potešil. Pýtali ste sa, či budeme veľa vonku. Štvrtok a piatok sme na Doupove , 21 späť opäť na streľbách. Koncom mesiaca ideme na brody a po nich by som sa vybral rád domov, teda začiatkom budúceho mesiaca. Po dvadsiatom idem na divízne a to sa už vôbec nebudem chytať. Počasie je veľmi teplé, úplne letné. Svojej matke prajem aj keď trochu oneskorene všetko najlepšie k narodeninám a veľa šťastia a zdravia v ďalšom živote.

Ahoj stará mama!

Po dlhom čase píšem opať niekoľko riadkov po maďarsky. Dúfam, že sa máš dobre a dávaj na seba pozor. Hlavne nechoď na horúce slnko. Tento týždeň bolo veľké vzrušo a budúci týždeň to bude ešte horšie. Čaká ma už len 109 dní vrátane dovolenky.
Pozdravuj všetkých

Ahojte doma! Podbořany 19.6.1983

Píšem Vám svoj každo nedeľný dopis, hoci od Vás som ešte žiadny nedostal. A dostanem ho najskôr stredu ,lebo zajtra opäť odchádzame na streľby už o pol piatej ráno. Nepochybujem, že ste si uvedomili, že utorok začnem poslednú stovku dní svojho pobytu v Podbořanoch. Na vojne je to niečo ako mimoriadna udalosť ,lebo ako som už písal číslo tu rieši veľa vecí. A bude to nepochybne 100 veľmi perných dní. ako sa čoraz viacej presviedčame. Celé leto je samé cvičenie a výcvik. Čoskoro sú tu brody ,potom rotné a napokon divízne. A v auguste má byť dokonca má byť ukážkové plukovné, čo by bolo veľkou pakárňou. Z toho teda vyplýva, že na dovolenku musím ísť hneď, len čo to bude troch možné. Nepríjemné je, že ako slobodný si ju nemôžem za nič pre nič rozdeliť. A pol mesiaca je dlhá doba. Tu na prápore sa život stáva čoraz neprijemnejším. Nie je to tak ani kvôli tunajšiemu vedeniu, ktoré je po posledných udalostiach kľudné. Dennodenne sem chodia rôzne návštevy z divízie a do všetkého vŕtajú. Našu izbu navštívil napríklad politický náčelník divízie . Výsledkom jeho návštevy bolo, že nás na druhý deň len a len že nevysťahovali na čaty ale dali nám ako presne povedali poslednú možnosť(ináč nie prvý raz)aby sme sa polepšili. Náčelník nám vyhádzal veci skrine a sľúbil, že sa čoskoro vráti. Naozaj o niekoľko hodín bol zase tu, ale my sme už boli preč. Nepochybujem však, že sa na nás ešte príde pozrieť. Ináč o tom viacej ústne. Vojak, ktorého postrelili minulý týždeň ,je stále v nemocnici. Je veľmi dôležité, aby tam neostal vyše šiestich týždňov. Ináč je to mimoriadka. Aj tak asi zodpovedný dostane prokurátora (nie je mi známe, že by sa tak aj stalo).Táto udalosť v Žandove je ináč jedným z hlavných dôvodov, prečo na nás sedia. V piatok teda predvčerom sme mali bojové streľby tankových čiat v teréne. Útočili sme opäť na doupovských kopcoch. Je tam krásna, ale vojenskou technikou dosť porušená príroda. Technika, ktorú nám dali nestojí za veľa. A tak to nedopadlo nejako zvlášť slávne. Podrobnosti neskôr. Počasie bolo veľmi chladné, už som sa bál, že začne snežiť. Dnes je už o niečo teplejšie.
Pozdravujem Vás
3.7.2022
Ďakujem za Váš posledný dopis, zastihol ma tesne pred odchodom na brody, čiže v stredu. Najskôr k veci, čo Vás bude zaujímať najviac ,t. j prípadná dovolenka.

Zatiaľ ešte stále nemôžem dať jednoznačnú odpoveď. Môjho kolegu nečakane prevelili ku katedristom, to sú vysokoškoláci, ktorí majú práve svoje záverečné sústredenie (čo som bol ja v Jindřichovom Hradci). A tak som tu ostal ako jediný veliteľ na tri čaty(veliteľ prvej tu totiž vôbec nie je, resp.je zároveň veliteľom inej roty ,takže tu nikdy nie je ) To neznamená pre mňa ani tak viacej roboty ako skôr to, že ma budú otravovať za tri čaty. Jednoznačnú odpoveď mi však nedali, ukáže sa to až tento týždeň. Ešte však dosť ľudí nemá vybraté dovolenky, neviem, kedy ich chcú dať. Hlavnou udalosťou tohto týždňa ako som už písal boli brody cez tečúcu vodu. Prebrodil som aj s posádkou tri krát rieku Labe neďaleko Terezína (Nučníčky).Bola by to veľmi milá rieka, keby nebola tak špinavá. Museli sme mať stále na sebe potápačsky prístroj ,čo bolo veľmi nepríjemné. Jednak to bolo veľmi ťažké a vyliezť s tým do a z tanku, to bolo skoro umenie. Ani tanky celkom dobre netesnili a tak som pod vodou trochu aj „zmokol. Ináč to malo hladký priebeh až na to, že mi ukradli „pokrývku hlavy“. Dokonca tretí prápor dopadol najlepšie, čo už dávno nebolo. Vyslúžili sme si dokonca pochvalu veliteľa pluku, čo je veľmi pekné, ale sa z toho nenajem .Je to ale lepšie ako nič, taká malá radôstka. Atrakciou brodov bolo prírodné kino. Stretol som tam aj Norbiho , ktorý pracoval ako výdajca potápačských prístrojov. Ak sa nemýlim, chce prísť okolo desiateho domov.

Ináč sme brodili dvakrát cez deň a raz v noci. Vrátili sme sa piatok 1.7.

V sobotu som išiel na vychádzku, počas ktorej som opäť raz navštívil tunajšiu diskotéku. Nasledujúca noc však nebola pokojná, jeden vojak ostal na noc vonku s frajerkou ,na čo sa prišlo. O pol druhej v noci nás vyhnali do mesta ich hľadať. Pochopiteľne sme nič nenašli. Objavil sa až cez deň, dnes na obed, hneď ho zamestnali.(to bola tiež politika, aby odradili ďalšie podobne pokusy). Podľa mňa však nie veľmi úspešná. Skôr sme sa hnevali na tých čo nás poslali von ako na tých vojakov. Keď nastupujú hormóny, disciplína mlčí).
Pozdravujem Vás

10.7.1983
Ahojte , doma! Podbořany
Ďakujem za Váš posledný dopis, ktorý som dostal včera a kde kladiete rôzne otázky, najmä s ohľadom na dovolenku. Nuž, zatiaľ sa nechytám. Mal som vyraziť pôvodne štvrtok, teda vtedy keď aj Norbi (bol to chlapec z mojej rodnej dediny a „dedina“ ma poverila trochu na veci dohliadnuť ).No veliteľ pluku mi to škrtol. Dôvodom sú prípravy na ukážkové divízne cvičenie., ako aj to, že mnohých veliteľov čiat kadekde odvelili. Veliteľ roty tu často nie je a tak mi pomaly hrozí aj starostlivosť o rotu. Najhoršie na tom je, že som stále vonku a nemám kedy za tým behať. Ak zajtra nič nevybavím, domov sa už nedostanem. Ak aj áno, len na deň mimoriadnej dovolenky. Najbližší možný deň dovolenky je tak bude tak asi 31.7. alebo 1.8.A tak snáď aspoň dovolenku prežijem doma. Utorok zase odchádzame na streľby do Mariánskych Lázni. Mimochodom, do 20 . 7.musia byť všetci v kasárniach. Tu v kasárniach je ticho pred búrkou, ktorá sa začne asi koncom budúceho týždňa. Ešte stále neviem, aký úkol nás čaká na divizáku .Buď pôjdeme pod vodu alebo na nejaký diaľkový presun. Druhá možnosť je pravdepodobnejšia .V týchto horúčavách to značí hroznú drinu a som zvedavý, ako to naša technika zvládne. Udalosťou posledného týždňa mali byť streľby z protilietadlového guľometu v piatok. Konali sa asi 120 km odtiaľto ,neďaleko Rokycan. Za zmienku stojí čas presunu korby, tam šesť, naspať osem hodín. Pritom sa voz pod nami postupne rozpadával. Napokon sme trikrát vystrelili a skončili, lebo pre búrku nemohli lietať lietadlá. Nuž, potom kde sa strácajú naše peniaze. Vyvrcholením bola cesta naspäť. Hodiny sme blúdili okolo Plzne ,pričom sa vzdialenosť od nej pohybovala v rozpätí 28-50 km. Napokon sme sa dostali na poľnú cestu. Tá sa čoskoro skončila a nasledovala púť medzi pšenicou a kukuricou. Skončili sme v pionierskom tábore ,kde nás privítal jasot detí. Horlivý veliteľ chcel dokonca prebrodiť Berounku, no čoskoro zmäkol. Bola to pre neho porážka, pretože druhá Tatra sa napokon dostala do kasární skôr .Nám sa napokon minula nafta ,zachránili nás miestne kasárne. Do Podbořan sme sa vrátili neskoro v noci. Pre Vašu informáciu, do Žandova odchádzam v utorok a vraciam sa štvrtok. Keby ste chceli poslať balík, pošlite mi plavky a otvarák na konzervy, ktorý tu nie je možné dostať.

Pozdravujem Vás
18.7.1983
Ďakujem pekne za Váš balík a dopis. Došiel v utorok ,tesne pred odchodom na Žandov .Marhule došli včas a boli vo vynikajúcom stave. Zjedol som ich až priveľa, môj žalúdok si už odvykol od podobných vecí. Veľký úspech malo naše ribezľové víno. Úlohy sa hneď ľahšie plnili a ešte lepšie vykazovali. Ešte dostať tento oblbovák k veleniu tretieho práporu, aby niečo popodpisovali ale to sú veľkí suchári. Domov som sa nedostal, lebo celý týždeň sem chodili samé gumy a pomáhal som aj zastupovať veliteľa roty. Čo sa bude robiť na cvičení, stále nevieme. Začne to v nedeľu alebo v pondelok. Takže sa potom nečudujte, že nedostanete obvyklú správu. Podmienky môjho života sa značne zhoršili. Spôsobila to predovšetkým skutočnosť, že nám zavreli jedáleň a musíme sa stravovať s mužstvom. Jedáleň pre mužstvo je stále zavretá a jesť môžeme len pod šírym nebom, kde sme vystavení všetkým nešvárom počasia. Sadnúť si môžeme iba ak na zem (vojaci tak jedia už takmer tri mesiace).Ku všetkému treba dlho čakať ,strava je horšia ,ba raz nás tretiu čatu z nej vyhodili(nemali sme ručníky na príbor).A takto to ešte potrvá hodne dlho ,lebo sa tam robí nejaká prestavba. Na samotných streľbách som mal veget, robil som nejaké prípravy na politické školenie. Je to vôbec odpočinkové miesto ,aj pre gumy. Tentoraz som sa neokúpal v rybníku ale v krásnom hlbokom potoku .V sobotu som nastúpil do stáže, v ktorej som mal len starosti. Mal som tam dvadsaťdva basmanov, ktorí sa mi rozliezli po pluku a zháňal som ich dokopy aby sa vrátili tam ,kam patria teda do basy. Robia si tam skutočne čo sa im zachce a je to odpočinok. Taký nehorázny veget! To veliteľ stráže sa má podstatne horšie! Navyše vládne tridsaťstupňová horúčava (je tu vôbec veľmi teplo).Ani dnes v noci som nemal pokoja. Niekomu sa zazdalo, že je tanková zaprášená a tak sme išli uprostred noci zametať. Človek sa tu skutočne nemôže v kľude vyspať. Ešte že ma teší blížiaci sa koniec tejto služby. Pokiaľ ide o dovolenku, nemôžem napísať nič určitého. Nemá význam sa zaoberať špekuláciami. Najskôr 30.7.uvidíme . Nemám poňatia o augustovom bojovom pláne.
Pozdravujem Vás
31.7.1983
Ďakujem za Váš posledný dopis, dostal som ho v poriadku. Prepáčte, že som minulú nedeľu nepísal, nemal som čas ani náladu. Stručne zhodnotím vývoj udalostí a samotné divízne cvičenie. Stredu minulého týždňa sa začala pakáreň najvyššie stupňa. Každú hodinu sme nosili osobné veci na nástupište pluku. Tu sme ich rozbaľovali a kontrolovali nám, či máme všetky predpísané veci na cvičenie, trebárs také zrkadielko a dvoje trenírok. Stavalo sa milión stráží a pozorovateľov, polku noci som vždy prebdel za veliteľa roty. V pondelok sme sa definitívne presťahovali do parku k bojovej technike. Išlo tu vlastne o ukážkový poplach. O deviatej sme nasadili kukly. Tu sa čakalo, kým každý všetko nezohnal (vždy sa na nejakú blbosť zabudlo alebo sa stratila).Chodili sem na to kontroly z okruhu. Za týchto podmienok sa človek nemal ani kedy najesť. Dva dni som takmer nejedol, veľmi by som ocenil aspoň kúsok suchého chleba pred spaním. V piatok nám vyhlásili bojovú pohotovosť ,čo znamenalo, že sme sa nemohli ani vyzliekať ,ale spali oblečení. Všetci vojaci z povolania mali zákaz opúšťať kasárne, čiže spali tu. Stavalo sa milon stráži a pozorovateľov ,polku noci som prebdel za veliteľa roty. V pondelok sme sa definitívne presťahovali do parku k bojovej technike. Išlo tu vlastne u ukážkový poplach. O deviatej sme nasadli do tanku, dali si kukly na hlavu a čakali na povel vpred. Trvalo to len dve hodiny , v tanku sme boli všetci štyria a asi o jedenástej sme vyrazil na 30 km tankový pochod. Na miesto určenia sme sa dostali ráno. Niekoľko tankov zablúdilo na Doupove no napokon skončilo všetko dobre. Ešte by som zdôraznil jedno opatrenie. Veliteľ okruhu nariadil, že všetci musíme byť pozapínaní až po krk. Iste si viete predstaviť, čo to znamenalo v týchto horúčavách, keď vnútri tanku bolo 40 = 50 stupňov. Svoje veci som každý deň žmýkal ako po praní. Navyše, ako sme zistili na Doupove vôbec nieto vody. Smädu sme si užili ,voda bola štyri dni naším hlavným cieľom. A vládlo tu superleto, o daždivom českom lete ani chýru ani slychu., mesiac už nespadla ani kvapka vody. Spomínané opatrenie sa vysvetľovalo zvýšením výskytom kliešťov a aj boli hlásené prípady vztekliny u divokej zveri. A naozaj, často som videl nádherné exempláre divokých svíň, ktoré sa pred nami prechádzali „ako keby sme boli nikto“. No „rodinky „ týchto zvierat boli aspoň osviežením pre naše oči. Pravda neviem, či to nesúviselo s nejakou chorobou.
Ešte pred samotným cvičením v nedeľu sme to všetko prešli pešo, čo bolo veľmi úmorné s pozapínanými goliermi a behaním po kopcoch. V ďalších dňoch sa tam už behalo s tankami. Bolo to cvičenie ako som písal ukážkové, hoci som mal dojem, že sme tam celkom sami. Nikto nevedel celkom presne, čo má vlastne robiť. Vydal sa povel, o chvíľu sa zrušil a bol z toho len zmätok .Raz sa mi podarilo aj zablúdiť, tri hodiny som bol schovaný pod širokým košatým stromom. Uprostred planiny. Ďalší deň sme robili ukážku pre F. Veselého v odmorovaní techniky a ľudí. Musel som si aj s ostatnými obliecť protichemický plášť a masku. Doslova som sa týmto atombordelom v tanku skoro rozpustil. Na určenom mieste v spomínanej ústroji vyskočili na tanky chemici , a začali ich zhora dole kefovať. Na šťastie si potom spomenuli, že odmoriť treba nielen techniku ale aj ľudí. Postavili sme stan a v ňom sprchy. Tak sme sa po troch dňoch prvykrát umyli. Posledný deň(v piatok) sa už iba ošetrovala technika a v sobotu sa urobil presun do kasáreň. Tým sa cvičenie neskončilo, teraz sa začali ošetrovať tanky ,poriadky robiť a podobne. Až v noci na dnes som sa konečne vyspal, ináč sme spali v tankoch a iných podobných výstredných miestach. Raz sme asi o jednej v noci museli postaviť stan, aby sme sa do štvrtej vyspali.
Chválabohu, už je to za mnou. Už aby som bol doma, začínam byť nervózny. Od zajtra si vybavujem dovolenku, malo by to už vyjsť ,lebo kolega sa už vrátil. Druhý si medzitým rozbil hlavu v zdravotnom voze pri presune, ale našťastie sa už vystrábil(nepamätám sa už o koho išlo).
Pozdravujem Vás

21.8.1983 Ahojte doma Podbořany
Šťastne som sa vrátil do kasárien v určený čas. Z prechádzky po Prahe nebolo nič, lebo sa tam rozpútala búrka. Neďaleko odo mňa uhodilo. Tu som nevpadol do priaznivého obdobia. Budúci týždeň sa začínajú previerky a teraz sa intenzívne pripravujeme. Ledva som sem dorazil a už sme vyrazili na streľby. Dopadli katastrofálne a tak sa ide zase a zase. Už mi to začína liezť na nervy ,človek stále počuje len a len výstrely. Strava je stále mizerná, pokiaľ vôbec je. Počasie je stále letné. Sú to opäť tridsať stupňové horúčavy ,len noci sú o niečo chladnejšie. V tomto teple na kúpanie len spomínam, kúpem sa len vo vlastnom pote. Ináč sa cítim dobre a teším sa na civil. Nemám zatiaľ viacej o čom písať, tak Vás zatiaľ pozdravuje

29.8.1983 Ahojte doma Podbořany
Posielam Vám svoj druhý podovolenkový pozdrav. Balík som dostal v poriadku, naposledy som to zabudol napísať. Tu som vpadol do veľmi nepriaznivého obdobia. Akurát sa totiž začali previerky. My sme ich mali zo streleckej a ženijnej prípravy .Obidve boli kapitolou sami o sebe. Zastihli celý prápor(aj mňa) v hlbokom útlme. Najmä zo streľbou boli problémy. Strieľali sme zúrivo sedem dní a nocí a výsledky kde nič tam nič. Vracali sme sa pravidelne ráno o štvrtej. Najmä moja čata sa nemohla trafiť do čierneho. Bolo všetko veľmi pekné ale bolo toho akosi priveľa. Aj v spánku som počul sykot guliek a neriadených tankových striel. Napokon to ešte nie najhoršie dopadlo. Uľahčene sme si vydýchli, že previerky dnes skončili. Večer som nastúpil do stráže. Akurát pred chvíľou som mal kontrolu a dostal som ďalší zo série nekonečných zápisov do strážneho výkazu .Čas neúprosne beží a čoskoro začnem posledný mesiac svojej vojenskej služby. Rozhodne to nebude mesiac kľudu a pokoja. Čaká nás ukážkové plukovné cvičenie spolu s armádou NDR ,čo nič dobrého nesľubuje. Počasie je veľmi pekné, stále letné. Malo by to ešte mesiac vydržať. Na rotu sme dostali nového politruka. Dôvody nepoznáme, možno ten nešťastný Žandov. Začal vyvíjať činorodú činnosť, ale nejako to s ním už vydržíme. Napokon, rozhýbal mútne vody na našom prápore., ktorý sa v poslednom čase stal zase slávnym. Pomohli k tomu aj dve mimoriadky. Prvou bolo znásilnenie počestnej ženy v Karlových Varoch. Druhá malá iný charakter, istý nabíjač mal ísť na dva týždne do lekárskej opatery do Prahy. Namiesto toho si dal hybaj domov a strávil tam pekných štrnásť dní. Napokon to všetko prasklo a pôjde si sadnúť do chládku.
To by bolo pre dnes všetko. Pozdravujem Vás
Peter
Ahojte, doma! Podbořany 4.IX.1983

Ďakujem pekne za Váš balík a dopis, ktorý mi prišiel o deň neskôr, teda včera. Všetko bolo v poriadku, veľmi sme sa potešili. Tu sme absolvovali o niečo pokojnejší týždeň ,ale na staré dobré časy môžeme len spomínať. Tie už tu nezažijeme. Všeobecný kľud narušila hlavne len pracovná horúčka veliteľa roty ,ktorá ho na chvíľu asi chytá tak raz za tri mesiace. Je od rána do večera v kasárniach, a vymýšľa blbosti rôzneho stupňa. Ale to ho zase prejde a zase ho nejaký čas nebude vidno. Vôbec s ním vychádzame horšie a horšie. Nad celý tretím práporom sa začínajú sťahovať mraky. Prvou predzvesťou je nový politruk ktorý je dosť otravný. Najmä pre vojakov. Trestá ich tak, že musia kopať jamy na ihrisku a potom ich zahrabávať. K 1.10 sa má uskutočniť ďalšia výmena stráži, čo ma však už sotva vzrušuje. Je čas odtiaľto vypadnúť. Utorok sme mali celoplukovný poplach. Bol som akurát veliteľom stráže. Moju činnosť tam sledoval kontrolný orgán a spísal štvorstranový zápis(predpokladám že nie veľmi dobrý, lebo činnosť pri poplachu sa nikdy neprevádzala). Nikto nevedel, čo sa má prevádzať a tak to bol z toho len chaos a zmätok. Jedinou výhodou bolo to, že som nemusel absolvovať desať kilometrový pochod. Vo štvrtok sme mali ešte cvičenie s treťou čatou s tankami, bolo to veľmi dramatické. Pováľali sme množstvo krovín a jeden strom. Ostali mi tri modriny ale to vôbec nevadí ale úkol sme úspešne splnili, išli sme až po vežu.(Kozinec)

Budúci týždeň sa nám začne pravdepodobné práporne a plukovné cvičenie. Bude sa konať v spolupráci s jednotkami s NDR. Ja sa ho pravdepodobne nezúčastním, lebo mám starosti s tankom. Pravdepodobne zostanem tu alebo budem určený na iné účely. Aspoň jednej akcii na tejto vojne sa ulejem, ale čert nikdy nespí. Najhoršie na tom všetkom nie je ani samotné cvičenie ale príprava naň, čo som Vám už raz popísal. Viackrát ste sa zaujímali o následky bratislavského incidentu. Zatiaľ po nich ani chýru ani slychu. S blížiacim sa odchodom do zálohy(tak sa tomu hovorí civil) nám zobrali vojenské aj vychádzkové knižky. Zápis dostal ináč aj môj kolega . Bol v Plzni a v ruke mal tašku krikľavej farby, čo sa vraj nesmie. Civil mi ,prosím pošlite asi tak medzi 20 a 25.9. Nič sviatočné, normálnu odev(modernú).Výber nechávam na sestru.
Všetkých Vás pozdravujem

11.IX.1983
Píšem Vám jeden z posledných lisov z Podbořan. Všetky Vaše zásielky som obdržal v poriadku. Tu sa zatiaľ medzitým začalo plukovné taktické cvičenie. Ako som už písal, koná sa v spolupráci s istým útvarom v NDR. Celý Doupov je plný nemeckej techniky. Ja ako som už spomínal som na cvičenie nešiel. Tank mám v dezolátnom stave a na cvičenie nešiel. V podstate teda tu velím práporu, teda úbohým zvyškom, ktoré tu ostali. Odnesiem si väčšinu služieb ,ale je to lepšie, ako sa brodiť v doupovskom blate. Lebo sem už zavítala jeseň, počasie má už jesenný ráz. Pred cvičením bola podobná pakáreň ako pred divíznym, Tentoraz som sa jej však nezúčastnil (chválabohu).,tak Vám neviem zdeliť svoje dojmy. Tu dole to prebieha v pohode., kontroly skoro žiadne. Akurát sme zháňali jedného basmana.,ktorý nám zmizol. Ale všetko sa vyriešilo. Ináč je dole aj Peter. Prisťahoval sa na moju izbu, aby som nebol sám. Na izbe máme ináč hosťa. Je to záložak, bývalý absolvent. Už aj vyrazil na cvičenia, kde sa mu vraj veľmi nepáči. Bude tu do 6.X.Dostal som už raz dvakrát príležitosť využiť svoje znalosti nemčiny. Ináč, hore by ma mohli viacej potrebovať. A tak sa čudujem, že má predsa len nevzali. Ale je to už ich chyba. Sú to proste „gumenné“ hlavy! ,nech sa len trápia s nemčinou., ja to už mám za málo. Hádam si na tejto vojne už do tanku nesadnem., lebo technika sa bude dlho ukladať. Svoje dokumenty som už odovzdal na štáb, aj známu vychádzkovú knižku. A ani počasie už veľmi neláka. Na vine je aj pracovná horúčka nášho veliteľa. Medzeru však mala v tom, že keď sa malo vyrážať zaspal. Je celkom pravdepodobné, že tu na jeseň zasadne nové vedenie. To by bolo všetko. Nezabudnite na civil. Bolo by hrozné, keby som došiel domov v teplákoch(akurát teraz ma napadlo, že by som si ich mal konečne vyprať. Vôbec svoju „voľnosť“ využívam k rozsiahlemu praniu. Celú izbu mám plnú sušiaceho sa prádla. To by bolo všetko pre dnes.

18.09.1983 Ahojte doma Podbořany 18.IX.1983
Ďakujem za Váš posledný dopis, dostal som ho v poriadku. Je nedeľa a tak píšem ak sa nemýlim svoj predposledný dopis, čo je iste príjemná skutočnosť. Tu u nás medzitým skončilo plukovné cvičenie. Počasie mu neprialo, bola zima. A pršalo. Dobre, že som sa toho cvičenia nezúčastnil. Bol som v kasárniach. Zožal som úspechy v tlmočení, ale prišli neskoro a sú už neaktuálne. Teraz sa opäť začalo obdobie ošetrovanie techniky. Bude trvať až do polovice októbra ,čo ma však príliš nevzrušuje, čisti sa všetko, škrabe sa ,určite sa bude aj maľovať. Osobitný údel čaká na môj tank ,skôr úplne ho rozoberú. Je to pri tom ošetrovaní niekedy aj nuda a neumožni sa už tak dobre zašiť, lebo je zima. Počasie má vyslovene jesenný ráz. Časy sa tu opäť ukľudnili a začne sa obdobie pokoja. Predpokladám že sa s tankami už nevyjde a ja si do neho už na tejto vojne nesadnem. Taktiež pustili plno ľudí na dovolenku .Som zvedavý, kto bude v parku robiť .Ináč disciplína je na pluku momentálne na dosť nízke úrovni. Polovica druhého práporu odchádza do zálohy(tak tu volajú civil) a je tam totálny bordel. Tentoraz je teda rad na nich. Včera večer sa organizovali nástupy ,ako to už pri týchto príležitostiach býva zvykom. Na našu rotu prišla nová „guma“ na funkciu veliteľa druhej čaty. Po mne príde opäť absolvent ,ktorého však už neuvidím ,lebo sem príde až v novembri. Odtiaľto odchádzam podľa posledných správ 30.9

Všetkých Vás pozdravuje a na skoré stretnutie sa teší Váš
25.IX Ahojte doma Podbořany

Konečne prišiel ten deň, keď môžem písať svoj posledný dopis z priestoru Podbořan. Tento týždeň bol veľmi bohatý na údalosti. Ale najprv k tomu najhlavnejšiemu. Balík som dostal. Keď však už „niečo“ posielate, ráčte ma dopredu upovedomiť, aby som mohol byť na to pripravený. Druhý prápor tu robí nehorázny bordel a všetky balíky sa kontrolujú. A veď viete, čo tam bolo. A teraz si myslia niektorí tunajší experti, že podporujem alkoholické seánce na druhom prápore. Ale vlastne už na tom nezáleží. Iste Vás bude zaujímať ,že o bratislavskom incidente sem došlo na mňa udanie. Doslova to znelo: Menovaný sa správal výstredne a cynicky na bratislavskej verejnosti. Bol som predvolaný na hlásenie k veliteľovi pluku. Čakal som všetko iné, lebo medzitým sa stalo milión iných udalostí. Veliteľ pluku mi udelil prísnu dutku, ktorá už aj vyšla v rozkaze .Môžem však s kľudom podotknúť, že mi je ľahostajnejšia ako vlaňajší sneh.
(Na dovolenke v Bratislave na Štúrovej ulici pred posádkou som nepozdravil nejakého podplukovníka, ktorý ma zdrbal).

Udialo sa ti ešte niekoľko pozoruhodných udalostí. Minulú nedeľu sa nevrátil z vychádzky vojak. O polnoci ma zobudili a išiel som ho s celou svojou čatou hľadať. Prečesali sme celé Podbořany aj ich okolie. Chodili sme aj po kopčekoch a lúkach. Druhý deň som to náležite cítil v nohách. Hriešnika sme našli o dva dni. Bol v 20 km vzdialenej dedine u ženy nejasnej povesti. Dostal za to 14 dní väzenia ,ktoré už aj nastúpil. Musím však podotknúť, že tam má absolútny veget. Trochu mu ho aj závidím. A teraz k najväčším mimoriadkám, ktoré sa týkajú nás absolventov. Nuž ostal som na izbe sám, lebo moji kolegovia si išli sadnúť do Žatca. Dostali tri dni basy a v piatok nastúpili do väzenia. Ja som sa už nevmestil do auta a tak som opäť ostal v Podbořanoch. Som, zdá sa z nenávidených relatívne najviac obľúbený. Vlastne škoda, bola to moja posledná šanca spoznať Žatec, aj keď len zdola. Ale človek nikdy nevie. Súčasne som aj odvelený, takže nie som momentálne v bezprostrednej blízkosti gúm.(o tom neskôr).Pôvodne som mal ísť do basy prvý, pohádal som sa veliteľom roty ,ale „priestupky“ mojich kolegov boli čerstvejšie.

Nemyslite si však, že tu mám veget. Chcú ma za každú cenu presťahovať na čatu, podnikli doteraz hádam dvadsiaty pokus. Bezvýsledne, nechcem ísť tam za nič na svete. Skôr si postavím stan. Môj postoj nie je osobný voči mužstvu, ale z titulu mojej funkcie. Ináč by som bol zvedavý, čo by tam so mnou spravili. Najskôr by si mysleli, že som sa úplne zbláznil. Zatiaľ som však sám a mrznem na izbe. Takže moji „hoši „ sa na mňa zatiaľ zbytočne tešia ak vôbec. Zajtra sa vrátia moji kolegovia a nebudem bojovať už sám. Takto to teda vyzerá v našej armáde. Obmedzenci s ôsmymi triedami zatvárajú vysokoškolských inžinierov. Pred mesiacom by si to nedovolili. Kto by im vypísal triednu knihu? Ale už sme pre nich neužitoční a chcú nám spestriť život. Zdá sa ,že nám tu veľmi závidia ten civil. V prípade vojakov tomu úplne rozumiem, veď zostať tu ešte rok je hrozné. Takže v podstate všetko čo sa tu deje je obrovská show s nejasným koncom.
Ešte k môjmu odveleniu. Ako som raz písal môj tank je úplne kaput. Išiel do generálky a s ním aj celá posádka. Rozoberáme ho šroub po šroube. Kto to bude skladať, to už neviem. Nebude to moja starosť. Hlavné je, že sme tam sami a nikto nás neotravuje. Práce budú trvať ešte asi dva mesiace. Vyklepávanie pásov je ináč hrozná drina. Dnes som bol vedúci skupiny, ktorá išla trhať repu na Krásný Dvur(zase to začína). Ráno som si ľahol do sena a zobudil som sa až o tretej poobede .Pred rokom by som si to určite nedovolil. Odchod odtiaľto mám s najväčšou pravdepodobnosťou 30.9 v piatok ráno.

Tak sa to všetko skončilo a čoskoro som musel riešiť problémy celkom iného druhu.