Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Levandule  sú pomerne obľúbené a relatívne nenáročné kvety ktorým sa darí  aj v pomerne suchšom prostredí. Ale na niektorých miestach zvlášť. A jedným z nich je uvedené maďarské mesto. Išiel som zájazdom a odchádzali sme od divadla Mala scéna v Bratislave. Cesta do Gyoru bola perfektná, potom sme však išli skôr na dvojsmernej ceste aj keď málo frekventovanej .Na prekvapenie väčšinou v lesnom prostredí vo Veszpremskom okrese. K Balatonu sme došli v stredisku  Balatonfüred. Cestou sme sa zastavili v mestečku Zirc, ktorý je prepojený aj náš cieľ. Narodil sa tu a aj aj zomrel kráľ Ondrej I ,jeden z hrdinov nášho príbehu ,ale o ňom neskôr. Nachádza sa tu aj veľké opátstvo. Od Balatonfüred sme išli už vedľa jazera až do mesta Tihany. Patrí  medzi najprominentnejšie mestá na jazere Balaton. Ide o najväčšie vnútrozemské jazero v strednej Európe. Ako deti sme sem v šesťdesiatich rokoch chodili s rodičmi. Keďže bola dlho malá voda klesanie postupné pred deti do 10 rokov to je celkom ideálne miesto. Bolo  tu vtedy lacno a perfektná zmrzlina. Chodili sme sem radi a s výnimkou nášho otca sme aj vedeli po maďarsky. Tatino bol tak odkázaný trochu na naše služby a tak bol zvlášť milý. Prežil  som tu ako desaťročný aj svoju prvú platonickú lásku. Z partie napokon nič nebolo ale vďaka nej som sa naučil maďarský pravopis. Ach  Estika ,Estika. Balaton bol vtedy veľmi vyhľadávaný cieľ ,veď bolo málo možností kam chodiť. Slúžil aj  ako stretávka medzi východnými a západnými Nemcami. Tiež si spomínam ,že sme sa odtiaľ vracali dva dni pred inváziou v roku 1968 .Zastavili nás policajti a zvolali ,to sú Česi. Maďari nikdy celkom nerozumeli rozdielom medzi jednotlivými slovanskými národmi a brali ich skôr ako jednu veľkú množinu. Ale pustili nás bez kontroly, možno už niečo tušili.

Dnes je postoj k Balatonu na Slovensku rozdelený, kým Južné Slovensko tam chodí rado, zbytok Slovenska už menej. Dôvody tu rozoberať nejdem. Ešte v roku 2012 som urobil cyklotúru okolo jazera. Mesto Tihany sa nachádza na kopci sopečného pôvodu, nie je to žiadna nížina. Je plné kvetov a výrobkov s nimi súvisiacich. Sprievodca nás zaviedol najprv k vnútornému Balatonu (Tihany je poloostrov). Konali sa tu aj bežecké preteky. Predajní tu je plno, levandulove mydla voňavky a podobne.

Teda veľké pokušenie pre naše peňaženky .Možno tam je lepšie príliš nechodiť. Ja mám skôr vzťah k dejinám a preto sa rozhodnem navštíviť  tunajšie benediktínske opátsvo ,založené ešte v 10 storočí za vlády Ondreja I.

Tento je v ňom aj pochovaný.

Bol príbuzným sv. Štefana, ktorý dal  jeho otca oslepiť v Nitre. Po Štefanovej smrti vypuklo v Maďarsku veľké pohanské povstanie a Ondrej sa stal kompromisným kandidátom. Jeho starší brat Levanda odmietol konvertovať a tak to padlo na neho. Podporoval kresťanstvo, čo vtedy znamenalo podobne aj ako u nás aj  teror. Maďari teda vtedajšie obyvateľstvo neradi prijímali novú vieru, záhadný prorok v Blízkeho východu im bol cudzí a robil tak hlavne z kalkulu.. Ešte o 300 rokov neskôr boli v uhorskej  armáde pohanské jednotky. A tak tu je pochovaný aj náš kráľ Ondrej I (Arpádovci pred nastúpením na tron úradovali v Nitre). Jeho hrob je skromný. Mal aj brata Belu ale uprednostnil ako nasledovníka syna Šalamúna ,čo viedlo ku konfliktu, v ktorom padol. Aj jeho brat sa po trojročnej vláde stal obeťou nehody, tribúna sa pod nim sa rozsypala a on sa smrteľne zranil.  Ondrejov syn Šalamún potom sídlil nejaký čas na bratislavskom hrade. Maďari majú nesporme vzťah k svojim dejinám, viac ako Slováci, ktorí sa na stredovek často pozerajú ako na čosi cudzie, aj keď sa to pomaly už mení. Bola tam aj výborná kaviareň s vyhliadkou na jazero. Vôbec od kláštora sú dobré vyhliadky, pred ním hrá akýsi spevák takú polo protestnú hudbu. Sú tu aj hradby s dobrými výhľadmi a pochopiteľne aj  drahé luxusné ale pekne položené reštaurácie. Okrem kláštora sa tu nachádza aj múzeum bábik, ktoré má byť zaujímavé ale tam už nejdem. Vydal som sa k jazeru .A keďže som sa nachádzal asi sto metrov nad ním, bola to bola túrička. Ulice sú tu pekné skôr až stredomorské. Dôjdem najprv prístavu, je tu čulá premávka a je tu hlavný prístav. Na rozdiel od väčšiny miest v jazere je tu totiž hlboká voda. Na obzore vidno množstvo plachetníc. Odtiaľ  zamierim už konečne na pláž. Voda je tu po vstupe hlboká asi 120 cm, ide sa po rebríkoch  a dno postupne klesá. Je dobrá na plávanie ale ešte nie na dlhý pobyt.

Nájdem nejaký mobil v tráve a tak ho dám na viditeľné miesto .Doprajem si aj obed ,cenové relácie sú asi ako v Bratislave .Všetko má však svoj koniec a tak napokon pláž opúšťam ,a čaká túra hore ku kláštoru. Prevýšenie cca 100 metrov, tak to niečo je. Potom ešte navštívim obchody, kúpim levanduľové mydlo .víno a magnetky. Cestou ešte míňam miestnu kalváriu.

Zamierim na miesto odchodu. Zo Slovenska je tu viacero autobusov ,slovenčina tu znie  v tento deň veľmi často. Už som z mesta sa na žiadosť niektorých cestujúcich sa zastavíme na skutočnom levanduľovom poli, kde sa nejaké nazbierajú. To množstvo hmyzu na nich bolo priam ukážkové. Cesta domov viedla po rovnakej trase ako sem.

Záver:
Veľmi pekný výlet. Mesto má krásnu polohu, veľa kvetov,  opátstvo, jazero, múzeum bábik a v prípade záujmu sa tu dá aj dobre okúpať. Dobré možnosti aj na nákup. Kto má problémy s kondíciou, môže použiť aj miestny vláčik, ktorý vyráža každú polhodinu.