Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Po problémoch s platničkou pred dvoma rokmi som sa začal venovať aj kúpeľnej turistike presne povedané navštevovať kúpele pre verejnosť často skombinované s aquparkami to znamená jednodňové pobyty. Problémy naozaj prešli, možno aj kvôli tomuto. Navštívil som tak kúpele Veľký Meder, Dunajskú Stredu, Vadas v Štúrove, Ostrihom v Maďarsku, Podhájskú, Mosonymagyarovar, Gyor a v Rakúsku Bruck an der Leitha. U niektorých som bol v lete a u niektorých zase v zime. Tentokrát som sa rozhodol pre maďarský Komárom, jeho partnera na slovenskej strane som navštívil v lete minulého roku. Cestoval som vlakom z Petržalky s prestupom v maďarskej Rajke a následne v Gyori. Keďže mám už nad 65 rokov, v Maďarsku už neplatím za železnice. Ale pokiaľ je vlak miestenkový, tak musíte ju musíte kúpiť. Na tejto trase sa konkrétne platí za hraničný prechod do Rajky(tam zľavy neplatia) a potom treba kúpiť miestenku do vlaku na trase Gyor-Komárom. Vo vlaku som cestoval s jednou pani z Rajky a tak sme sa rozprávali o tejto maďarskej hraničnej dedine ,kde väčšina obyvateľov je už slovenského pôvodu. Slováci tu kupujú domy od miestnych vlastníkov, pre ktorých je to výhodné a oni potom odídu niekde inde. Nie je ťažké spoznať v Rajke slovenské domy, majú prevažne vysoké ploty, Slováci nie sú radi, keď sa im niekto pozerá do kapusty. Pôvodné obyvateľstvo je oveľa viac prístupné. Takisto sa vraj rozšírili krádeže s ktorých podozrievajú práve potomkov istého J.J. Slovenskí obyvatelia Rajky však veľmi dedinským životom nežijú. Jednak je to tým, že väčšinou neovládajú miestny jazyk ale predovšetkým preto, že v Rajke a v jej blízkom okolí je málo pracovných príležitostí a tak musia chodiť denne do Bratislavy. Takže Rajka je pre nich skôr veľká nocľaháreň. Niekoľkokrát denne sem chodí síce vlak a aj autobus, ale bez auta si tu veľmi existenciu predstaviť neviem, pokiaľ chodím do Bratislavy. Spolu nažívanie je zatiaľ dobré. Ale moja dlhodobá predpoveď je, že keď raz miestne dnes mladé osadenstvo ostarne, tak budú mať problém so zdravotnou starostlivosťou, lebo si ju väčšinou platia na Slovensku. Takisto to bolo deň potom, keď došlo k onomu incidentu na Šafarikovom námestí v Bratislave ,ktorý tu vyvolal značné emócie. Až tu som sa o tom dozvedel. No idem k samotnej ceste, Komárom je veľký železničný uzol na maďarskej strane ale stanica bola dosť neštandarná. Aby som sa dostal odtiaľ vôbec preč, musel som vyjsť po dosť vysokom schodisku a vydať sa na púť ku kúpalisku, ktoré mohlo byť vzdialené asi jeden až dva km pešo niečo pod Alžbetiným mostom.

Ešte sa vrátim k tomuto mestu. Keď sa Slováka spýtate na najvýznamnejšie slovenské mestá tak Vám okrem Bratislavy odpovie najskôr povedzme, Žilina, Banská Bystrica, Poprad. Ale celkom to tak byť nemusí aspoň nie zo strategického hľadiska. Vstupnou bránou na Slovensko z juhu je práve Komárno, veď už Cyril a Metod mali tadeto prísť. Počas tureckých vojen bolo baštou proti Turkom a aj jemu vďačíme za to, že sa Turci ďalej ako do Nových Zámkov veľmi nedostali. A bolo tu aj najväčšie zemetrasenie na Slovensku s veľkým počtom obetí v 18 storočí . Takže ide o strategicky veľmi kľúčové mesto, ktoré je rozdelené štátnou hranicou na slovenskú a maďarskú časť . Cenné pamiatky sa však prakticky nachádzajú len v slovenskej časti. Mesto je známe ako rodisko Franza Lehára a Móra Jókaiho. Ale tunajšie domy sú celkom pekne zrekonštruované. Termálne kúpalisko sa volá Brigetio a nachádza sa na ploche 2,5 ha. Jeho názov je odvodený od rímskej pevnosti z prvých štyroch storočí. Práve tu zomrel jeden z posledných schopných rímskych vládcov Valentianus koncom 4 storočia , a to po rokovaniach s Kvádmi trafil šľak. Vtedy došlo k poslednému výraznému oživenie rímskej aktivity v tomto priestore, potom nasledoval rýchly koniec. Teraz v zime pochopiteľne celé kúpalisko nie je otvorené. Vstupné bolo buď na celý deň alebo na dve hodiny.

Keď ste tam však prvýkrát dve hodiny by som rozhodne neodporučil. Vstupné na celý deň bolo necelých 10 Euro. Šatňa bola na prvom poschodí a teraz na zimné obdobie priestory v skrini pripadali dosť malé. V lete však určite stačia. Hneď vedľa skrine boli šušičky. Takisto na prvom poschodí sa nachádzal bufet. Nebola to skutočná reštaurácia ale dalo sa najesť. Dal som si vyprážaný syr. Platiť sa dá všade aj kartou. Dole po pravej ruke bola plaváreň.

Bolo tam šesť dráh na asi päťdesiat metrov(cca 50 záberov). Po krátkom čase ma však vytiahnu z vody lebo som nemal čiapku. V Maďarsku sa toto pravidlo tvrdo kontroluje. Tak som išiel na vchod a som si jednu kúpil. V plavárni ma trochu rušilo, že veľa ľudí tu plávalo na chrbte, bolo treba dávať trochu pozor. Ale potom najmä poobede sa plávalo už veľmi dobre. Potom som prešiel do liečebnej oblasti. Je tu jeden vnútorný a jeden vonkajší bazén, ktorý je rozdelený na dve časti s jedným ostrovčekom.

Voda vo vnútornom bazéne je skôr horúca a musím si na ňu zvyknúť .Je liečivá a hodí sa hlavne na problémy súvisiace s chrbtom, ortopédiou a gynekológiou. Aj vonku bola voda teplá. Bol týždeň a je pochopiteľné, že tu prevládala staršia generácia. V bazéne sa dám do rozhovorov s miestnymi, ktorí však pochádzajú z rôznych častí Maďarska. Niekedy je mi aj problém tie miesta identifikovať. Väčšinou sú už v dosť pokročilom veku. Situácia v Maďarsku tiež nie je jednoduchá. Premiér Orban stratil veľa zo svojej popularity ba dá sa povedať ,že populárny už veľmi nie je, ale boja sa aj toho čo príde po ňom .Nad vodou ho drží vidiek a aj zahraniční Maďari s vidinou dvojitého občianstva. Treba im však uznať ,že majú hlboký vzťah k svojim dejinám ,čo sa o Slovákoch žiaľ vždy povedať nedá. Ostal som tam asi šesť hodín čo mi celkom stačilo. Ešte dodám, že vedľa komplexu boli aj pekné hotely a penzióny a aj kemp.

Potom som sa ešte chvíľu prechádzal po meste ale ako som povedal atrakcie sa nachádzajú na slovenskom brehu. Napokon vyjdem na Alžbetin most a prekvapuje ma, aký je tu Dunaj široký. A o ešte nad sútokom s Váhom, ktorý sa nachádza tesne pod ním. Ten je veľmi zaujímavý, zvlášť na ľavom brehu, kde som bol vlani v lete. Rozhodol som sa, že sa vrátim domov po slovenskej strane . Ukázalo sa, že zástavka vlaku je dosť ďaleko a bola to vyše hodinová pešia túra. Do historickej časti mesta tentokrát nejdem, absolvoval som prehliadku minulý rok. Vlak akurát tak stihnem a sem chodí samostatná železničná spoločnosť. Vlak stoji na viacerých zastávkach ale aspoň si to tu človek trochu poobzerá.
Záver:
Porovnanie kúpeľov tohto typu nie je jednoduchá vec .Predovšetkým nie je možné porovnávať letné a zimné návštevy v jednotlivých kúpeľoch. Pokiaľ ide o komárňanské kúpele na obidvoch stranách Dunaja , tak v zime by som dal prednosť tým maďarským. V lete by to bolo celkom otvorené a konzultoval som túto otázku s miestnymi aj na slovenskej strane. Prekvapilo ma však, že na rozdiel od takého maďarského Mosoňu kde bolo plno slovenských a hlavne českých turistov aj v zime tak tu to tak nebolo. Možno ide aj o väčšiu vzdialenosť alebo o módu.