Dňa 26.10. 1955 bola vyhlásená neutralita Rakúska zo zámku Belvedér. Dnes sa to považuje za najvýznamnejšiu udalosť moderných rakúskych dejín. Znamenalo to odchod všetkých okupačných armád po druhej svetovej vojne a obnovenie samostatnosti Rakúska.
Dnes je to štátny sviatok, a to od roku 1969. Pri jeho príležitosti sa koná prísaha členov rakúskej armády teda nových brancov. Vojenská služba v Rakúsku je dnes šesť mesiacov a uvažuje sa o jej predlžení o dva mesiace. Takisto sú v tento deň voľné prístupné niektoré múzea a aj niektoré pamiatky. S Rakúšanmi sme mali stáročia v podstate spoločnú armádu, potom sa premenili na „hrozného nepriateľa“ a dnes sme v podstate zase na rovnakej strane barikády. Môj vzťah k tomuto štátu je v podstate pozitívny a aj taký vždy bol.
Tak som sa rozhodol, že aspoň raz v živote si tú udalosť pozriem. Cestoval som vlakom a spiatočný lístok stal 19 Euro. Na oddelení ÖBB (vlaky s označením Os, REX a S-Bahn) som si potom kúpil výhodnejší lístok. Ak ma človek 65 rokov a viacej môže cestovať s touto spoločnosťou v Rakúsku za polovičnú cenu jeden rok. Poplatok predstavuje 29 Euro. Odtiaľ som vyrazil električkou s písmenom D na miesto akcie, čo bol Helden platz(námestie hrdinov). Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to ideálne riešenie, lebo kvôli akcií boli niektoré zástavky zrušené a skončil som niekde inde, kde som skončiť chcel. A najprv som musel zistiť, kde to vlastne som. Istou indikáciou bolo len rameno Dunaja. Tak neďaleko bola stanica metra Schweden platz a to miesto mi bolo už známejšie. Ináč električky vo Viedni nie sú podľa mňa bohviečo .Výhodou však je, že sú vnútri automaty na kúpu lístkov. Ináč denný lístok na všetky spoje stojí osem Euro. Boli však preplnené, aj keď to mohlo súvisieť s výnimočnosťou tohto dňa. Osobne doporučujem na cestovanie používať skôr metro. Na väčšine zástaviek v centre sa nachádzajú stánky, kde sa dá na stojaka najesť. Tak kebab stál asi šesť Euro. Vec jedla je každého súkromnou ,ja osobne nevidím význam pol dňa stráviť čas hľadaním cenovo prístupnej reštaurácie. Vo vlaku som oslovil nádejných revízorov ,ktorí boli asi pred akciou a doporučili mi cestu .Revízori v metre pracujú v skupinách. Stáva sa to zriedkavo ale útek je potom veľmi ťažký. Tak som vystúpil na stanici Volkstheater a bol som tam. Na tomto mieste sa okrem uvedeného nachádzal parlament a zhruba oproti nemu aj sídlo rakúskej vlády Hofburg. Medzi nimi bola záhrada.
adnica.
divadlo a aj mestská radnica. A tu sa konala aj prezentácia rakúskej armády. Boli tu postavené stany ,boli tu obrnené transportéry ,a heliktoptéry a aj iná vojenská technika a bolo tu vidno aj vojakov. Boli tu aj zbrane, ako ubezpečovali nenabité. Aj keď mi starší vieme, že aj „nenabitá zbraň“ môže vystreliť. Vojenské prehliadky Rakúšania však nerobia, na to oni peniaze nevyhadzujú. Bol ich tu však vidieť, išlo o spôsob ukázať spoločnosti, že Rakúsko má aj armádu.
Všetko sa navštíviť nedalo a tak som sa musel pre niečo rozhodnúť. Tak som si vybral parlament a to bol druhý parlament v mojom živote, kde som mal byť aj vnútri. Rada bola dlhá a čo bolo horšie pomalá. Počas státia sa tu konala demonštrácia v prospech Palestínčanov a žiadali aby im Rakúšania nepredávali zbrane, čo sa podľa mňa ale nedeje. Trvalo skoro dve hodiny, kým som došiel na rad. Zaujímavé bolo sledovať psychológiu zúčastnených, ľudia to celé prežívali rôznym spôsobom. Väčšinou to boli cudzinci ale boli tam aj miestni a aj Slováci. Napokon som pokročil a dostal sa dnu ,kde sa však tiež ešte čakalo. Kontrolovali sa aj preukazy totožnosti, pričom mi chvíľu trvalo, kým som svoj našiel, kdesi sa zapatrošil. Len neprepadať panike. Potom boli prehliadky podobne ako v lietadle. Zhabali mi vodu, ktorá bola priveľká, neskôr pri odchode som ju dostal späť. Sprievodca bol celkom mladý a schopný. Hovoril väčšinou po anglicky a informácie doplňoval občas aj nemčinou. Najprv nám zaviedli do veľkého a vnútri moderného parlamentu, kde mali všetky strany svoje miesto a to bolo označené názvom strany. Budova bola cez vojnu dosť zničená. Poslanci za jednu stranu boli sústredení na jednom mieste, ktoré bolo označené skratkou strany. Samozrejme nemohol tam chýbať orol, čo je rakúsky národný symbol.
Potom nás zaviedli do inej miestnosti ,kde sa schádzali predstavitelia jednotlivých regiónov. Ti mali v niektorých prípadoch možnosť napádať rozhodnutia štátneho parlamentu. Napokon nás zaviedli aj do historického parlamentu. Miestnosť bola lemovaná sochami antických sôch, budova bola postavená najskôr v gréckom štýle. A napokon sme skončili v historickej časti. Upozorňovali nás, aby sme sa lavičiek príliš nedotýkali, boli už vetché. Zasadnutia sa tu konali len ojedinele, napríklad po voľbe rakúskeho prezidenta. Konali sa tu prejavy už na monarchie ,keď si každý hovoril svojim jazykom. Výsledkom bolo, že niektorí ostatní mu nerozumeli. Najdlhšie zaznamenaný prejav trval 16 hodín a povedal ho český poslanec. Prejav skončil slovom a to byl „jenom úvod“ . Historicky zaznamenané boli však len nemecké prejavy. Napokon výklad skončil a odznela veta Ideme do rest roomu. Všetkých nás to potešilo, lebo tie miestnosti boli dlhodobo neprístupné. Na východe sa rozdávali rôzne čokolády a perá a podobne. Po budove sa pohybovali aj rôzne celebrity ako predseda parlamentu . Nepodarilo sa mi však s nimi spojiť. Tak napokon som odišiel z budovy a prešiel som cez záhradu k Hofburgu, kde sídlila vláda. Budova bola obrovská a prehliadky končili, takže nabudúce.
Tu som bol už viacej krát, ale nikdy som sa nešiel sa pozrieť dnu. Rozhodoval som sa, že to príležitostne napravím.
Medzitým sa zotmelo a armáda zahájila ústup. t. j helikoptéry umiestnené pred pamiatkami sa vzniesli a odleteli, čo bolo celkom efektné. Skočil som ešte k viedenskej radnici ale ta sa rekonštruovala a dalo sa tam iba ak zablúdiť. Vrátil som sa zase električkou na Hlavnú železničnú stanicu. Tá je veľmi moderná ale z času na čas sa tu objavujú aj „pikantné “ ľudské bytosti. Ináč bratislavskí bezdomovci svojich viedenských kolegov príležitostne aj navštevujú, vedia oni dobre, ako sa nejakým kontrolám dá vyhnúť. Späť idem vlakom do Petržalky a cesta prebehla bez nejakých incidentov.
Celá debata | RSS tejto debaty