Založ si blog

Moje poznávanie Egypta

V zvlášť hektickej atmosfére (najmä mamka je nervózna a prenáša sa to aj na nás ostatných) som sa chystal na návštevu Egypta. Nákupy v časovej tiesni, cestovná horúčka akosi patrili k k sprievodným javom pred dovolenkou. Tentoraz to bolo umocnené tým, že som cestoval do predsa len exotickejšej krajiny. Prvýkrát som bol pred cestovaním naozaj nervózny. Už výber zájazdu mi trval vyše mesiaca. Napokon som našiel zájazd za prijateľnú cenu. 
Odlet som mal o 0.10 do Hurgady. Zobrala ma na letisko Hela a sprevádzal ju aj otec. Na letisku som zbadal v odbavovacej hale aj šéfku . Zrejme očakávala svojho syna. Srdečne sme si zamávali. V lietadle som dostal veľmi dobre miesto, hoci som o to nežiadal. Aj počasie bolo celú cestu jasné a krásne a svietil mesiac, ktorý však pred príchodom do cieľa zmizol. Pôsobivé bolo najmä  Grécko, naproti tomu v africkej časti bolo všetko tmavé až po Hurgadu .V Hurgade bolo pri pristávaní 27 stupňov a veterno. Veci potrebné som vyplnil už v lietadle , kde nám veru veľa spať nedali. Po vybavení som našiel mikrobus, ktorý nás zobral do hotela Miele. Najprv sa nakladači snažili naložiť naše tašky. Naložili ich na strechu mikrobusu. Moju nie, z tou to vzdali a dali ju priamo dnu. Vôbec nakladači a nosiči, to je tu úplná mafia, lepšie povedané akýsi cech. Sprievodkyňa bola z Čiech. Zaujímala sa predovšetkým o zaplatenie bakšišu, pričom pre ňu bolo jedno euro sa rovná jedno USD a vracalo sa len v USD. Na druhej strane Euro tu má voči libre výhodnejší kurz .
Samotná ubytovacia miestnosť je celkom dobrá. Je tu len jedna ako keby obývacia izba ,spálňa ,sprcha a WC. Prvý deň som bol veľmi unavený a pretrvávala nervozita u určitá opatrnosť. Až večer som sa vybral k vode.
Pri plávaní som prekonával korálový útes, kde som sa trochu porezal na pravej nohe, zdá sa však, že to je už dobré. More ma tu nejako nenadchlo. Je teplé, ale nie až tak veľmi, ako som očakával. Počasie je takisto teplé, najmä v noci a ráno. Cez deň páli slnko ako sa patrí ,ale v tieni sa pohybuje teplota okolo 30 stupňov. Fúka však stále vietor, ktorý sa s horúčavou zmierňuje. Včera som bol na prvej večeri, po zmätkoch ju premiestnili na iné miesto .Rada bola dlhá, tu sa však nikto nemusí ponáhľať. Atmosféru zlepšovala arabská hudba, pri ktorej niektoré baby celkom dobre tancovali. Potom sa spievali aj anglické piesne, v tých sa už tak dobre necítili. Bola to dosť veľká hala a niektoré časti boli celkom blízko pri zemi, čo bolo pre nás dosť nezvykle. Ešte pre večerou som sa bol prejsť smerom na juh. Objavil som supermarket a internet, ktoré čoskoro navštívim. Chodia tu také  malé mikrobusy 1 EL, neustále vytrubujú, ako sa na juh patrí. Okolie je príšerné. Táto časť mesta mi pripadá ako umelé mesto, aj keď s lepšou architektúrou ako naša. Petržalka. Budovy sú nižšie , bolo to tvarované. Zdá sa mi však, že tu žijú turisti, a ich obsluhujúci manšaft. Sú to výlučne muži. Po večeri som zišiel moru. Sadol som su na stoličku a pozoroval ryby, ktoré sa v svetle dosť hmýrili. Spozoroval som dokonca morského hada. Alebo to bolo čosi podobné. Zároveň som uvidel niečo podobné, čo mi neskôr pripomínalo malú chobotničku. Neskôr sem prišiel Nemec, ktorý mi vysvetlil, že je to tkz .Feuerfisch, údajne dosť nebezpečný tvor. Poľoval na rybičky. Vystrnadil akési tykadlá, do ktorých sa oni mohli chytiť. No zjavne sa im do toho nechcelo. Jeden miestny chcel tvora chytiť sieťou, no Nemec ho uprosil. Následne som išiel do izby a zistil som, že nemám fotoaparát. Neviem, či som o neho prišiel alebo ostal doma. Skúšal som ho doma, kúpila ho nedávno Hela, a zdá sa mi, že som ho dal do malého ruksaku ale potom tam bolo čosi a či som ho nevyložil. V každom prípade som strávil nepokojnú noc a stále som z toho nervózny. Neviem sa dovolať domov, (na toto sme zabudli) a tak ma gniavi neistota. Samozrejme, začínam mať strach a zisťujem, ako je to s trezorom. O desať minút máme stretnutie zo sprievodcom, tak zatiaľ

Následne sa mi na druhý pokus podarilo zistiť telefónne číslo domov(na čo sme v príprave zabudli). Zavolal som mamku, bola ako vždy plne znepokojená , asi si myslí, že som na fronte a zaznamenal som foťak. Nepotešilo ju to. Telefonát stal 26 El. Stoji síce 13 EL, ale princíp je taký, že 61 sekúnd sú dva minúty. Vraj je to tak povedal to náš sprievodca. Stretnutie sme mali v hoteli oproti. Co som zistil v poslednej  chvíli. Naš sprievodca bol Egypťan ,ale hovoril po česky. Síce veľmi rýchlo, nebolo ho ľahké rozumieť, ale pomerne vecne. Bola aj drink,ale mne sa neušiel. Následne som hovoril o foťaku. Povedal, že je dosť nepravdepodobné, že by ho niekto zobral, s čím som v duchu súhlasil. Vzápäti sme peniaze uložili spolu do trezoru. Predtým som sa o to už usiloval,. Ale vrátny mi nerozumeli. S tým však tiež ešte môžu byť zmätky. včera večer mi telefonovali, že mám ísť na vrátnicu. Ukázalo sa, že v kase majú tri obálky, a pýtali sa, ktorá je moja. Nevedel som im dať odpoveď. Napokon musím dodať aj dobrú správu. Dnes o 19.20 som foťak našiel. Poupratovali mi izbu a zrazu bol foťák medzi mojimi šatami. Predtým som to prehľadal aspoň  dvadsaťkrát. A zase mi zmizol papier, kde som mal Helinu internetovú  adresu .Ten som nenašiel(včera tu ešte určite bol),ale je to menšie zlo. Helenka si na mňa ešte trochu počká. Ale vrátim sa k aktuálnemu dianiu. Hurgada má dve časti a to Sakala a Dobaj.

Do druhej som včera podnikol pešiu túru, no bohviečo to nebolo. Na to mesto si proste treba zvyknúť. Vládne tu neporiadok, púšť tu vyzerala ako by ju tanky rozobrali, stále je to vo vývoji. Stretol som sa zo skupinou českých turistov (sú všade), hoci sa mi zdá, že tu prevládajú naši turisti. Je tu pomerne veľa Rusov, niečo Maďarov a Poliakov. Dnešný deň som zakúpil výlety do Sakaly. Išiel som miestnou dopravou(lístok stoji 1l) a bol som s vodičom sám. Stále si myslel, že som Srb a z Juhoslávie, s ktorou si ma pletú. Ani neviem, či som ho presvedčil, Niekde ma vysadil, v podstate neviem, či to bolo na vhodnom mieste .A tu vládol neporiadok a rozostavanosť. Muži sa správali dosť vyzývavo ,radi podávali ruky, no zatiaľ kúpnym ponukám odolávam. Teda späť som sa vracal pešo, ako to už u mňa býva. Navštívil som komplex Arabija, čo je zatiaľ najkrajšie miesto, aké som tu videl s krásnymi ružami. Následne som stretol kolegu Vila. Vrátil som sa s ním kúpiť vodu. Stojí 1,50 Libry.
Vzal som hneď štyri. Následne nás zlákal predavač do obchodu. Usadil nás a navoňavkoval Razmesovou voňavkou. Následne som napísal venovanie. Mal o tom hrubú knihu s  väčšinou zo slovenským textom. Poobede som objavil bazén pri našom hoteli. Zoznámil som sa tu s jednou Ružomberčankou, ktorá je na tejto ceste druhý krát a pocestujeme spolu. Poobede som sa druhý krát odvážil na koralový útes obohatený o skúsenosti. Tentokrát k zraneniu nedošlo. Útes som si vychutnal. V strede som sa zoznámil s mladým Egypťanom, ktorý momentálne slúžil v armáde a usmernil ma, kam mám plávať. Vyliezla ma mňa akási ustrica, čo ma dosť vyľakalo. No spoločník ma ubezpečil, že je neškodná. Večer som opäť strávil vo vode, no moja potvora tentokrát nedošla.
Zahnaná príšerka
Počasie je tu stále rovnaké, cez deň cca 30-31 stupňov, večer 27 stupňov ,ráno 26 stupňov. Vietor sa dne upokojil. Doobeda som išiel s Vilom kúpiť telefónnu kartu za 17 EL za tri minúty. Po konzultácii s ruskou telefonistkou som telefonovanie zvládol lepšie ako včera .Na druhý deň zdvihol otec a oznámil som, že sa foťák našiel. Následne som s Vilom(lebo tak ho budem volať),lebo jeho spolubývajúceho stihla Allahová pomsta a musel zavolať lekára. Ošetrenie stálo 75 Euro. Lekár bol asi 30 ročný muž, pacient bol skôr nad sedemdesiat rokov a pred 18 rokmi bol operovaný na žalúdok. Už sa cíti lepšie. Následne som išiel na pláž a dal som sa smerom na juh, na skaly. Je tam pekný komplex Sun rise. Pred ním sa nachádzala čisto koráľová pláž. Na jej južnom konci bol najlepší plavecký terén. Bolo tam veľké množstvo zafarbených rýb. Aj dno bolo veľmi členité a korálové. Z bytosti, ktoré obohacujú tunajšie more som videl obrovského ježa a niečo ako mečiara. Niektoré ryby boli dosť veľké. Skončilo to tak, že som si palec porezal na koraloch .Pohyb tu bol náročný a už vstup do vody nebol jednoduchý. Večer ako väčšinou som trávil u mora pri svetle ,tentoraz v spoločnosti oravského pána(Habovka).Pani energicky zahnala príšerku, tyčou späť do mora. Možno tým narušila prírodnú rovnováhu. Občas sme mali dojem, že ryby jediace žemľu sa stali predmetom poľovania iných rýb, ale to sú iba dohady. Zajtra nás čaká odchod do Káhiry
 Presun do Káhiry

Vstupujem do ďalšej fázy môjho pobytu v Egypte. Okolo presunu bolo veľa nejasností, mali sme len ústnu informáciu a písomná chýbala. Zapamätal som si čas dobre, ráno 11.30. Ráno bolo mimoriadne veterné. Keďže som nemohol spať, išiel som na pláž. Oslovil som jednu Rusku a dal som si hodinový opakovací kurz ruštiny. Ani sa nepamätám, kedy som naposledy hovoril po rusky. Následne som si niektoré veci ako pršiplášť nechal u dvoch kolegov z Trenčína .Zo sejfom neboli tentokrát nijaké mimoriadne problémy a tak sme aj pomerne presne odišli. Za Hurgadou sme mali krátku prestávku, vytváral sa konvoj. Hoci sme boli iba niekoľko kilometrov od mora, bolo citeľne teplejšie. Kraj bol púštny a bezútešný, ,akási zmes štrku a piesku. Kúsok od mora sa dvíhala do vzduchu vyvýšenina. Išli sme pozdĺž červeného mora. Časť zeme sa zdala vlhká, pochopil som, že bola po úrovňo umora. Jediná zástavka bola v hostinci Sahara Inn, pričom ceny boli porovnateľne s bratislavskými. Cesta ďalej viedla vedľa Suezu až do Káhiry. Ráz krajiny tam bol hornatejší. Hory vyzerali ako nanosená zem upravená nejakým strojom. Keď sme prišli do Káhiry, bola už tma. Ubytovaní sme boli v hoteli PartnerHotel. Zoser. Haram street Gisa. Číslo izby 2109. Kedže dole prišli naraz tri autobusy a navyše hrala hlasná hudba, boli zmätky. Pri večeri som sa navyše dozvedel, že ju nemám zaplatenú .Keďže dvaja egyptskí sprievodcovia sedel vedľa mňa, (hovorili celkom slušne po slovensky) a zastavil sa u vstupného kontrolóra. Sľúbil, že to bude v poriadku. Uvidíme. Ponuka v jedálni nie je taká bohatá ako v Hurgade, ale úplne to stačí. Pred vchodom do nej je kupola a pre ňou bazén. Hotel sa nachádzal na rušnej obchodnej ceste. Autá neustále vytrubujú, miestna doprava je v minibusoch, ktoré sú stále otvorené a ľudia z nich priebežne vyskakujú a naskakujú. Išiel som jedným smerom asi 40 minút, no nikam som sa nedostal. Budem si to musieť pohovoriť zo sprievodcom. V noci som pozoroval hrôzostrašný film nemeckej televízie, ešte stále sa trasiem.

Prehliadka Kahíry

Ráno som začal krátkou prechádzkou, pri ktorej som zistil, že za naším hotelom sa prechádzajú barani a  pestuje sa kukurica. Prehliadka bola stanovená na 10.30 a sprevádzali ju zmätky. Chvíľami sme mali anglicky hovoriaceho sprievodcu ,pretože slovenská sprievodkyňa obsluhovala dva autobusy. Prvým cieľom bola Gíza, ktorá sa opticky objavila už pri rannej prechádzke. Komplex pozostáva z troch pyramíd, dve najvyššie majú asi 135 metrov. Nachádzajú sa v púštnom priestore a bol z nich celkom dobrý výhľad na mesto. Život však znepríjemňovali dosť otravní predavači suvenírov. Asi aj preto som nič nekúpil. Jednu z pyramíd tuná aj známejšiu som navštívil aj zvnútra. Bolo v nej veľmi teplo, musel som chodiť stále zohnutý. Kontroloval nás fotograf, ale niektorým sa aj tak podarilo niečo prepašovať. Sprevádzali ma dve dámy z Topolčian, pomáhali sme si pri fotografovaní. Po skončení prehliadky sme išli na výhladňu a následne na Sfingu. Jej pôvod je nejasný. Je naozaj pôsobivá. Oproti sfingy sa nachádzal mohamedánsky cintorín .Odtiaľ sme zamierili do papyrusového múzea, kde som si kúpil jeden papyrus. Som zvedavý, či v ňom bude zabalené naozaj to, čo som zaplatil. Od papyrusov sme odišli do národného múzea. Cesta bola zaujímavá, aj s ohľadom na cestovnú zápchu. Tá je vždy ale najmä vtedy, keď je išiel prezident domov. Zhliadol som aj Níl, ktorý je len o niečo väčší ako Dunaj v Bratislave. Cestou na sever stráca až tretinu svojej vody. Múzeum sa nachádza v lepšej štvrti. Pri vstupe som bol niekoľkokrát prehliadnutý. Vnútri vznikol obrovský chaos ,jedna skupina predbiehala druhú. Proste, bolo tam priveľa ľudí .Múzeum ma však naozaj čo ponúknuť. Lákadlom je tu Tutanchamová maska. Je to naozaj pôsobivé. .Samé zlato. Mňa však zaujalo najmä múmie, za ktoré bolo treba doplatiť
140 EL.
Z významných panovníkov tam boli Razmes II a V, Thusmose II,II,IV a Amontep I a SetchuI. Dole bol zraz o 17.30. Bol som tam, ale ostatní odišli už k autobusu. Nuž si ma bola moja delegátka vyzdvihnúť .Večer trávim túlaním sa v najbližších uličkách. Z lavičky pozorujem jazdenie miestnych mikrobusov. Jazdili vždy s otvorenými dverami a nastupovanie a vystupovanie sa rovná malým pretekom. Cestu radšej neprechádzam. Tento chaos je však organizovaný a časom sa v ňom človek zorientuje.

 Mempis a iné
Včera som po krátkom váhaní kúpil ďalší zájazd po Káhire a Abbu Simel. Ráno tentokrát zmätky neboli, a tak sme vyrazili na Memfiz(Sakkala)Cesta viedla cez chudobnejšie štvrte ,kde bola poľnohospodárska kultúra. Polia sú tu zavlažované, miestami stojí voda, pestuje sa tu kukurica a cukrová trstina. Nachádzajú sa tu  nádherné datľové palmy. Ale to všetko len tam, pokiaľ pôsobí blahodarný vplyv Nílu . Kvôli objektivite treba poznamenať, že to tu aj dosť smrdí, najmä pri brehu niektorých ramien. Uličky boli miestami úzke a prašné, zjavne s chudobným obyvateľstvom, ktoré nám občas zamávalo. Náš sprievodca bol tentokrát rodený Egypťan .V autobuse mu nebolo ľahké rozumieť, ale ináč hovorili dobre. Sakala sa nachádza na vyvýšenine, kde vplyv Nílu okamžite končil. Je tu však jemnejší piesok ako v Gize. Pyramída je menšia, postavil ju Džozec a okolo nej je 42 stĺpov, ktoré predstavujú 42 kmeňov. Ináč z toho veľa neostalo, veď už je to 5000 rokov. Kúpil som si pohľadnice s akýmsi papyrusom a kalendárom. Predavači tu neboli až takí agresívni. Zo Sahary sme sa premiestnili do kopskej štvrte. Navštívili sme kopský, zkz. vyvážený kostol. Je postavený na tkz. Trojánovej miestnosti. Architektonicky tento kostol predstavuje zmes kresťanského, antického, a islamského štátu.
Dozvedel som sa, že Panna Mária cestovala tri roky po Egypte. Odtiaľ sme smerovali do židovskej synanógy. Žid sa k nej dostal tak, že katolík mu dlhoval nejaké peniaze. A tak mu dal kostol. Bola tam vystavená aj jeho truhla. Zabudol som si tam čiapku, ale vrátili mi ju. Odtiaľ sme išli do mešity Mohammeda Alliho, toho, čo dal zmasakrovať malukov na hostine. Vzhľadom na jeho minulosť má skutočne impozantný hrob. Cestou sme minuli mesto mŕtvych. To je moslimský cintorín ,ktorý pozostáva z väčších hrobiek. Teraz sú však živé, lebo v nich prebývajú bezdomovci. Mešita je vraj najväčšia v arabskom svete. Pri vchode dovnútra sme sa museli vyzuť. Niektoré dámy si museli natiahnuť zelené zástery. V strede sme si museli sadnúť a sprievodca zatiaľ podal výklad. Následne sme sa premiestnili na výhladňu, odkiaľ je slušný výhľad na celé mesto.(teda čo sa dá reálne vidieť).Po prehliadke mešity sme išli na bazár pri Husajnovej mešite. Je tam skutočne veľmi živo, ale veci, čo ma zaujímali (teda darček pre Izu), čo vôbec nebude ľahké) nie.Jedna z dvoch cestujúcich chcela kúpiť peňaženku. Predavač strelil 60 Euro, protihodnota bola 10 euro. Ukázala sa ako dobrá negotiatorka a zjednala to na 35 .Predavač mal zjednania pôžitok a popodával nám ruky. Po ukončení prehliadky sme išli na kávu, konala sa pod hlavičkou Kartaga. Daroval som jednému chlapčekovi libru. nemal som srdce to odmietnuť. Následne sa nám jeden Arab pokúsil predať sedačky. Bol však už mimo povoleného územia, policajti zakročili rázne a tovar mu odňali. Po hodinovej ceste sme sa vrátili do hotela. Následná situácia bola zmätočná. Odchod stanovili na 23.00.Dlho však bol okolo toho značný chaos. Je totiž viacej skupín Nefertiti ,Isis a takisto bolo viacej Luciovských sprievodkýň, proste organizačná stránka odchodu veľmi neklapala. Následne si moja spolucestujúca spomenula, že nemá mobil. Išiel som s ňou teda na izbu s cieľom pomôcť jej ho nájsť. Odopnutím televízora a zapnutím stolnej lampy som situáciu nezlepšil. Následne zazvonil telefón s odkazom Please, i is time to leave. Našťastie, mobil sa našiel. Ďalšej kolegyni zase ukradli prsteň. Včas to však ohlásila a zlodeja zatkli .Polícia teda vie konať. .Následne sme prešli na druhú stranu ulice. Je to tu veru problém! Domáci vedia ako na to, my sme sa dobre potrápili. O 22.30 sme opustili hotel a za 20 minút sme došli na stanicu Giza. Vlak však meškal a odišiel až nasledujúci deň. V takej hektickej nálade sa skončila návšteva Káhiry.

Vlakom do Asuánu 14.10.2003
Vlak do Assuánu meškal až hodinu. Počas voľného času som pozoroval železničnú dopravu. Niektoré vlaky majú možno šokujúci design, t. j nemajú okna alebo je v nich tma. Len sme dúfali, že pre nás príde niečo lepšie. Mne bol určený vozeň č.3,sedadlo 16. Ktorý vagón to bol, ťažko povedať. Boli označené len arabskými číslicami. Napokon nás egyptský sprievodca poslal do vozňa č.2. Samozrejme, návrat do vozňa č.3 bol komplikovaný ,pretože množstvo cestujúcich v protismere. Napokon som sa do vozňa č.3 pretlačil, ale na moje prekvapenie sa tam objavil Arab. Bol však rýchlo odídený a som sa tam uvelebil. Nato, že kolovali rôzne zvesti o vlaku to bolo dobré. Sedadla sa dali sklopiť .Problém bol, že vo vozni bola obyčajná zima. Na to som bol však pripravený ,mal som svoje informácie a tak som vytiahol svetre z vaku. Za mnou sedela sprievodkyňa Lucia, ktorá sa iba mihla v našom dobrodružstve. Hovoril som s ňou o Egypte. Bola z Popradu. Cesta viedla viac menej okolo Nílu. Krajina bola podobná ako okolo Káhiry-palmové datle, cukrová trstina, kukurica. Miestami stáli vo vode. V okolí je pomerne veľa kanálov .Miestami však púšť siahala až k vode. Na WC som nebol, vôbec tam chodím na dovolenkách zriedkavo(tak reaguje môj organizmus).Pre istotu som WC preskúmal .Prvé nefungovalo, druhé možno.
V Luxore nám priniesli akési raňajky v škatuliach. Nebol to žiadny zázrak ale svoj účel to splnilo. Asi o druhej popoludní sme došli do Assuánu. Vzápätí sme nastúpili na autobus(po kontrole sme doniesli batožinu, tu je to bežný postup. A vyrazili sme nie na loď, ale na ostrov Isis na Níle. Ktorý tu bol nečakane malý.  Nalodili sme sa a napokon sme sa dostali do veľmi pekného hotela. Nachádzal sa v tichom prostredí, čo bolo po hektickej Káhire balzamom na dušu. Po vybalení som sa išiel okúpať do bazéna a preskúmal som ostrov. Jeden z Núbijčanov mi daroval jamiz. Žiaľ, nemohol som mu dať bakšiš, lebo som nemal zo sebou peniaze. Nubijčania boli na rozdiel od Arabov milší a viacej čierní. Ďalšieho, tentokrát staršieho som stretol pri takej malej zoologickej záhrade, kde boli morky, pelikány, gazely, kozy).Tieto som aj nakŕmil listom z akéhosi stromu. Večer na čele s Karavanom sme išli hromadne na pevninu a navštívili miestny bazár. Bolo to tam ešte divšie ako v Káhire a tak sme sa tam dlho nezdržali a vrátili sa na ostrov. Je to asi taký pocit ako keby bol človek obklopený samými Bin Ladinmi. Do mnohých miest nás pri Níle ináč vôbec nepúšťali. Následne som išiel spať, lebo ma čakal ťažký výlet na Abu Simbel.

Asuánská priehrada 15.10.

Ďalší deň tiež nebol práve odpočinkový, čakal nás zájazd do Abu Simmel. Budíček bol o tretej ráno, avšak zabudli ma zobudiť. Našťastie zvonil môj súkromný budíček ,ale až o 3.30.Za 50-10 minút som musel zabaliť všetky veci. Následky som objavil až dodatočne ,chýba mi sveter a budík. Cesta bola 250 km dlhá a viedla cez núbijskú púšť. Hneď na začiatku bola hrádza starej asuánskej priehrady , pozdĺž cesty bola sprvoti akási zeleň ,neskôr zmizla. Bola však hlboká tma a tak som sa rozhodol, že cestu prespím, čo sa mi v značnej miere aj podarilo. Napokon sme tam dorazili a po krátkej prechádzke okolo kopca sa nečakane objavili dva chrámy. Prvým bol Razmesov chrám a druhým bol chrám jeho ženy Nefratiti. Vpravo bola asuánska priehrada, ktorá sa tiahla do nedoziernej diaľky. Údajne v nej žijú krokodíly aj hrochy, ale nepodarilo sa mi žiadneho zazrieť. Ale vrátim sa k pamiatkam, celý tento komplex bol prenesený z oblasti zatopenou priehradou ,čo bol už samo sebe pozoruhodný výkon. No určite nie až taký, ako musel preukázať Ramzesovi stavitelia pre vyše 3000 rokmi .Aj vnútrajšok chrámu bol pozoruhodný. Urobil som tam aj jedno foto s bleskom, hoci som tým porušil predpis. Následne som celý komplex ešte raz obišiel a odfotil sa pred asuánskou priehradou. Pred odchodom som ešte pozoroval priebeh stavebných prác, kde sa prenášal chrámový komplex. Pre vchodom boli predavači suvenírov, ktorí boli mierumilovnejší ako na severe, Pri odchode som venoval pozornosť okoliu.
Bola to nekonečná púšť, tentoraz viacej piesku, ešte pustejšia ako smerom do Káhiry. Ale mala svoju drsná krásu, aj svoju nekonečnosť. Išli sme sprvoti vedľa akéhosi prieplavu ,sprievodkyňa Lúcia mi hovorila, že to stavajú s podporou Saudskej Arábie akýsi Nový Níl. Egyptský sprievodca Karawan neskôr takúto teóriu spochybnil. Časom sme si viacej ako nekonečnú púšť začali všímať stúpajúci teplotu v autobuse, pretože sa pokazila klimatizácia. Napokon sme bez väčších po ceste rovnej ako priamka dorazili do Assuánu , rovno na loď. Naša loď, tuším Semuhet, bola až posledná v poradí a musel som prejsť cez tri iné lode. Ubytovanie

prebehlo bez problémov. Žiaľ moja kajuta bola tesne nad čiarou ponoru .Bolo tam chladno, dosť tesno.(to až tak nevadilo),tmavá(to nebola len nevýhoda) a obmedzený výhľad. Upratovači ma prekvapili s uterákov spravenou labuťou, je to taká tradícia. Dlho sme neodpočívali, pretože sme vyrazilo do Philae. Tento chrám patril už ptomealaovcom a boli na ňom aj rímske pamiatky. Okrem nespornej krásy bola aj nádherná prírodná scenéria a chrám na umelom ostrove. Plavili sme sa tam na loďkách, núbijský chlapec sa tam snažil predávať náhrdelníky ,čo sa mu občas aj podarilo. Okolité svahy boli stŕme, Níl sa tu predieral ostrými zvislými skalami. Bolo to tam veľmi romantické okolie, na Níle sa plavili feluky. Žiaľ, nebolo času sa  na nich poplaviť. Následne sme sa vrátili na loď a plavili sme sa do ďalšieho prístavu.

Na loď
Našou sprievodkyňou v druhej časti bola Lucia zvaná Malá(v Káhire sa to len hmýrilo blonďavými Luciami).Dá sa povedať, že bola odborne zdatná. Mala silný hlas. Volala nás „Moje slniečká, čo niektorých dosť dráždilo. Ďalším sprievodcom bol Karawan ,ktorého som zažil len raz v Káhire. Hovoril ako Egypťan, bolo ho v autobuse dosť rozumieť.
Mojím „ spoločníčkami „ boli Danka a Hanka (sestry) z Topočian. Jedna z nich bola managerkou kvality piva ,čo je pre ženu zvláštne zamestnanie. Urobila väčšinu mojich fotografii. Mala slabosť pre zlato a striebro, o čom som sa presvedčil na návšteve asuánského zlatníka. Jeden Arab ju doslova prenasledoval a vytipoval si ju správne ako dobrú zákazníčku. Jej sestra Hana boa menej smelšia, zaujala jej kauza okuliare. Stratila ich v autobuse (asi) a čuduj sa svete, o deň ich mala na hlave jedna pražáčka. Dali sme jej prezývku Ochechula. Neustále sa do nej rýpalo.
Veľkým prekvapením bolo stretnutie s dvoma krajanmi. Bývajú v diere za dedinou. On je kameraman , ona pracuje v oblasti informatiky. Bol to taký žoviálny pár a počas pobytu na lodi vznikla z trojky päťka. On bol taký rozprávačský typ. Okrem nich som sa viacej stýkal s dvoma ružomberčankami, s ktorými som sa zoznámil ešte v Hurgade .To bol taký malý svet, v ktorom som sa pohyboval na Níle.

Plavba 16.10.
Večer sa dala loď do pohybu a jasom sedel dlho na palube. Na vrchnej palube boli postele. Na to, aby tam strávil celú noc bolo však prichladno. Na svitaní, ktoré som prežil na palube som nameral cca 18 až 19 stupňov. Počasie bolo nádherné a pobrežie veľmi pôsobivé. Vstávali sme veľmi skoro, cca 6 7 hodín ráno. Navštívil sme chrám Kom Ombo, ktorý som malebne vysvietený pozoroval už skôr. Chrám bol zasvätený bohovi Sobekovi. Špecialita chrámu bola, že v ňom bol nílometer.
Následne sme pokračovali plavbou po Níle a bola to plavba veľmi malebná, čas som strávil sedením na palube. Večer sme pristáli v meste Edfu. Toto mesto sme večer nemohli navštíviť, schody na breh neboli spustené. Mesto vraj ešte nebolo zvyknuté na cudzincov. Večer stál na brehu chlapec žobrajúci o peniaze Nebolo možné mu ich však poskytnúť a tak som jeho postup nechápal. Niekoľko mužov obďaleč hralo akúsi hru. A z mesta sa neustále ozývali zvuky modlitieb. Ráno sme sa vybrali do chrámu v Edfu, zobrali nás tam pripravené automaticky. Len moje dve kolegyne omylom odviezli v druhej skupine na povoze, čím vyvolali určitý chaos v organizácií. Chrám bol veľkolepý ako všetky v Egypte. Po ukončení sme s ocitli na arabskom trhovisku, kde nám obchodníci vnucovali svoj tovar. Všetci ostatní sa nám stratili, čo má dosť znepokojilo. Už som začal v duchu vyzerať na pohoniča koní, ktorý ma zoberie na loď (vyzeralo to dosť divo),keď sme stretli ostatných účastníkov zájazdu a všetko sa urovnalo. Na lodi sa rozšírila správa, že na Níle sa potopila akási loď ,dokonca začali chodiť SMS, či sú všetci v poriadku. Cestou sme jednu horiacu loď aj minuli, čo nás dosť znepokojilo. Pravdu povediac doteraz neviem, čo sa vlastne stalo. V každom prípade sme si na večeri objednali víno po 400 sk, táto suma ma ohúrila.  Večer bol boli na lodi programy ,prvý večer bola arabský večer, keď sme sa mali všetci obliecť do ich hábov, no neodhodlal som sa na to. Konali sa aj súťaže, najprv sa tancovalo, potom boli nejaké hry ,ktoré som nepochopil, pretože Karadawanovi bolo dosť zle rozumieť. Potom to bolo balenie múmie, súťaž o najkrajšiu múmiu, ponúkli mi túto úlohu no odmietol som ju, nemal som na to náladu. Druhý večer bol programom brušný tanec a egyptský tanec.

V Luxore 18.10

Až večer sa loď pohla (čakala sa v poradí na vstup do plavebnej komory),no cez tu sme prešli niekedy v noci a do Luxoru sme prišli niekedy na svitaní. Po raňajkách sme vyrazili na druhú stranu Nílu. Najprv sme sa zastavili pri Memmesových kolosoch ,odtiaľ sme išli do údolia kráľov Toto údolie sa nachádza asi 10 km od Nílu v zaujímavom prostredí. Keby to bolo zalesnené, vyzeralo by to ako hrebene Malej. Vláčikom sme sa vybrali hore a navštívili sme tri hrobky, najväčší dojem na mňa urobila hrobka Ramsesa III. Pred jednou z hrobiek sme zahrali scénu z histórie Egypta, ja som mal úlohu ministra spravodlivosti. Bolo tu najteplejšie z celej cesty, teplota dosahovala 40 stupňov v tieni, ale dalo sa to vydržať. Z údolia kráľov sme navštívili chrám bohyne Hatepšuh, bol krásny najmä svojou polohou v pozadí skalnatého masívu. Zároveň sme navštívil závod na výrobu alabastu, nekúpil som však nič, bol dosť ťažký. Večer sme navštívil chrám v Luxore, keďže bol vysvietený, bol veľmi efektný. Najväčším zážitkom bola naša cesta do business centra, prenajali sme si voz so 17 ročným pohoničom , ktorý nás hnal po rôznych cestách a necestách, veľmi chudobných až podozrivých uličkách a napokon nás zaviedol do akéhosi obchodu , s majiteľom ktorého bol zrejme dohodnutý. Napokon sme aj niečo kúpili(ja aj niečo pre Izku),navštívili sme aj papyrusový obchod s inteligentným predavačom ,ktorý mal však smolu, že sme takýto obchod navštívili už v Káhire.
Cesta naspäť trvala podozrivo krátko. Po tom, ako celá akcia skončila možno povedať koniec dobrý, všetko dobré. V parfumérií, ktorú sme tiež navštívili ma navoňavkovali množstvom parfúmov, o tento druh tovaru som však nemal záujem.

Opäť do Hurghgady 19.10.
Ďalší deň sme navštívili chrám v Karnaku. Isteže bol veľkolepý a možno jeden z najlepších, ale sa mi zdalo, že som prechrámovaný.Pritom to bol jeden z najslávnejších chrámov s množstvom náboženských a historických motívov.
Náboženstvo mali veľmi zložité, asi 270 bohov. Po prehliadke nasledoval odchod z lode a balenie a späť do Hurgady. Cesta bola veľmi pekná. Asi hodinu sme išli v nádhernom údolí Nílu, kde sme mohli vidieť všetky stránky tamojšieho života .Potom nasledoval prechod do púšte. Stáli sme len na jednom mieste a cestovali sme, ako je tu zvykom, v konvojoch. Zo zástavky mi ostal v pamäti beduínsky chlapec vedľa ťavy. Daroval som ju jedni libru. Na rozdiel ostatných robil na mňa lepší dojem., hoci ináč bol špinavý. Cesta viedla veľmi pekným krajom cez vádi, v zapadujúcom slnku to bolo celkom efektné. Napriek tejto kráse som však rád, že žijem tam, kde žijem. Večer o 18.00 sme sa vrátili do Hurgady .Ubytovali ma v tom istom hoteli, aj keď v inej izbe, čo bolo dobré riešenie.

20.10. Ostrov Griftin

U sprievodcu Adel som si kúpil zájazd na ostrov Griftin.,ale až na ďalší deň. Nasledujúci deň som navštívil dvoch starých pánov z Trenčína, kde som predtým nechal veci. Vymenili sme si klebety. Následne som si urobil foto pred vodopádikom.
Celý deň som vegetoval u mora, plavčil som vedľa korálových útesov. Večer som absolvoval nákupy v Arábií, kde nakupovanie bolo predsa len „ kultúrnejšie „ ako inde. Nasledujúci deň som ráno pocítil ľahkú nevoľnosť, ale nevenoval som sa jej ešte pozornosť. O 9.00 sme s autami vyrazili do prístavu ,kde sme sa nalodili. V cene bolo aj použitie šnorchu, čo som využil. Loď nám na dvoch miestach zastala, mali sme možnosť ísť do mora a obdivovať krásy korálového mesta. Šnorch nefungoval tak, ako som si predstavoval, ale dalo sa to vydržať. Počasie bol na prekvapenie zamračené, čo bolo v podstate dobré. Samotný ostrov bol totálne púšťový, s niekoľkými barmi so slamenou strechou. More pri ňom bol samý piesok. Večer na mňa doľahla spomínaná nevoľnosť. Na večeru som už ani nešiel. Potom sa mi to trochu uvoľnilo, ale na letisku som sa ulakomil na raňajky a opäť mi bolo horšie. Na letisku som si kúpil tričko a urobil posledné foto, na ktorom bo oravský pár, ktorý bol mojím diskusným partnerom na pláži cez deň aj večer. V lietadle na mňa doľahla nevoľnosť a únava a žalúdočne problémy. Pil som už iba džus. Bolo zamračené a tak som ani nevedel, že som sedel pri okne. Doma bolo vlhké počasie, ktoré sa rýchlo ochladzovalo. padal sneh ,čo je mimoriadka. Neprospelo to ani môjmu zdraviu, začali sa zdravotné problémy, horúčky a jeden deň aj hnačka. Ani dnes nemôžem povedať, že som zdravý, hoci som už navštívil lekára a bral nejaké lieky. Darmo, faraónová pomsta úraduje. Podstata tejto choroby, čo ani choroba nie je je tom, že sa zmení črevné prostredie. Po jej odznení čo trvalo asi mesiac som sa cítil perfektne. Naše lieky tu nepomáhajú.

Na návšteve vo Vysokých Tatrách

21.07.2024

Deň č.1 Cesta a Studenovodské vodopády Pobyt som si objednal na štyri dni cez internet v penzióne Koliba v StaromSmokovci prostredníctvom jednej pani (manželky majiteľa chaty).Cestoval som vlakom a musel som sa vrátiť zo zástavky domov pre turistické palice, ktoré sú od tohto roku novou súčasťou mojej turistickej výzbroje. Vlak som potom stihol doslovne v posledných [...]

Na mieste jednej z najslávnejších bitiek v dejinách Európy pri Slavkove(Austerlitz) pri Brne

14.07.2024

Zmenil som tentoraz typ cieľa destinácie a zameral som sa trochu aj na históriu. Preto som si vybral miesto jednej z najslávnejších bitiek v dejinách ľudstva a to pri Slavkove neďaleko Brna ,kde v roku 1805 porazil Napoleon spojenecké rakúsko – ruské sily ,teda vlastne „našich“. Hovorí sa v tomto prípade aj o bitke troch cisárov. Žiaľbohu táto aplikácia z [...]

Na klobásovom festivale v Békéšskej Čabe (južné Maďarsko),najväčšom centre Slovákov v Maďarsku

07.07.2024

V roku 2023 som sa zúčastnil jednodňového zájazdu do mesta Békéšská Čaba v juhovýchodnom Maďarsku. Hlavným bodom výletu bol známy klobásový festival, jedna z najznámejších gastronomických akcií v Európe. Chcel som pôvodne pripojiť k textu aj fotografie ale táto aplikácia to z kapacitných dôvodov nepovoľuje. Odchod bol o piatej ráno od Tesca Zlaté piesky ,čo [...]

keketi

Kamenický musí šetriť, no Dankovo ministerstvo sa podľa PS ďalej nafukuje

22.07.2024 15:34

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa objavili štyri návrhy za viac ako 70 miliónov eur.

Kamala Harrisová

Harrisová nie je silnou kandidátkou, bude to mať ťažké. Záleží na jednom, uviedol analytik

22.07.2024 15:03

Viceprezidentka zaostáva v prieskumoch za Trumpom podobne ako Biden.

vybor pre obranu a bezpecnost, gaspar

ÚS: Gašpar a Žiga budú v prípade odsúdenia profitovať z trestnej novely

22.07.2024 14:58

Súčasní podpredsedovia parlamentu (zatiaľ) nie sú priamymi beneficientami predmetnej právnej úpravy, skonštatoval súd.

Hungary National Day

Maďarská opozícia na vzostupe: Najsilnejšieho Orbánovho kritika zvolili za lídra strany TISZA

22.07.2024 14:26

Dodal, že o členstvo v TISZE prejavilo záujem tisíce ľudí a v krátkom čase sa strana stala najsilnejšou opozičnou silou v Maďarsku.

palenque

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 26
Celková čítanosť: 26861x
Priemerná čítanosť článkov: 1033x

Autor blogu

Kategórie