Založ si blog

Záverečná časť o Mexicku, Merida, Uxmal , Chichén Itzá (vyslov čičenica),cenote. Tulum ,Cancún.

Kvôli pokazeniu autobusu sme musel vynechať mesto Villahermosa a tak sme prišli o návštevu olmeckých sôch konkrétne hláv, ktoré patria medzi najstaršie pamiatky Mexika. No stávajú sa aj horšie veci.
Ráno asi o ôsmej opäť nastupujeme do autobusu a chystáme sa na presun do ďalšej destinácie. Je ňou mesto Merida už na Yucatánskom polo ostrove. Ráz krajiny sa úplne zmenil. Na okolí je totálna rovina , väčšinou zarastená hustým nízkym vlhkým porastom. V tejto oblasti padá 85 % zrážok z celého Mexika a celá oblasť pôsobí iným dojmom ako zvyšok krajiny, ktorý je prevažne hornatý a suchší.
Najbližším cieľom je ďalší mayský komplex a to mesto Uxmal. ,ktoré prekvitalo v druhej polovici prvého tisícročia. Okolo roku 1000 sa tu prestalo stavať a krátko pred príchodom mexických dobyvateľov bolo mesto opustené.
V preklade názov mesta znamená trikrát postavené.
Najvýznamnejšími pamiatkami tu sú palác guvernéra, ženský kláštor a pyramída čarodeja. Nie je dnes ľahké určiť, na aký účel tieto budovy voľakedy skutočne slúžili, takto ich pomenovali Španieli.
Mesto sa nachádza až 400 km od Cancúnu, a tak tu bolo podstatne menej turistov ako inde. Pôsobilo tichším a romantickým dojmom a tú som zahájil aj nákupnú časť zájazdu a to kúpil som svoje prvé tričko.
Po asi dvojhodinovej prehliadke mesta sme dorazili následne do mesta Merida, srdca Yucatánskeho polo ostrova.
Mesto má asi 750,000.00 obyvateľov a má tiež koloniálny ráz. Je známe predajom striebra a visutých hojdacích sietí. Takúto sieť som si pred odchodom kúpil aj pred hotelom, snáď sa mi doma osvedčí a teraz uvažujem, kam ju dám.
Večer sa konala v meste prehliadka požiarnej techniky. Bolo to defílé, ktoré trvalo asi hodinu. Muži stáli na týchto vozidlách a dokonca na nich vytvárali rôzne pózy( napr. pyramídy). Promenovali aj cucautá. Cez tento sprievod sme sa vďaka aj nášmu sprievodcovi úspešne dostávali aj na druhu stranu.
Prezreli sme si miestne zocalo, ktoré sa podobalo na iné v mexických mestách. Vedľa neho bola taká„ umelecká ulička s rôznymi motívmi“, z ktorých mi najviac utkveli v pamäti jaguáre. Ráno pred odchodom som tam odskočil a urobil si niekoľko fotografií.
Absolvovali sme opäť spoločnú večeru spojenú s muzikou mexickej kapely. Ku jej koncu má rozbolelo brucho vypukla v ňom “ Veľká októbrová “ a tak sa som sa po večeri diskrétne vzdialil od ostatných spolucestujúcich a navštívil som najbližšiu reštauráciu. Bolesť a tlak v bruchu sa stupňovali a už som sa začal báť, že explodujem ako Popocatepetl. Dvere na WC som zavrel, nech si Mexičania idú kam chcú. Napokon sa však veci konečne pohli správnym smerom. Tak zle mi tuším ešte nikdy v živote nebolo. S podobnými udalosťami v kuchyniach exotických iných krajín rátať. Na mňa nepôsobia vetry , slnko, dažde ani časové posuny ale skôr žalúdok.
Pobyt v uvedenej reštaurácií mi okrem uvedeného komplikovala ešte mimoriadne kĺzka podlaha, mal som problém pri tom všetkom udržať sa vôbec na nohách. Rozmýšľal som pri tom ešte s ostávajúcimi silami , čo mohlo spôsobiť tento môj momentálne žalostný stav. Za hlavného podozrivého som označil sladkosť, na ktorú som sa ulakomil v Oaxace alebo som sa mohol napiť vody pri kúpaní sa vo vodopádoch Aqua Azur, či prípadne niečo iné. Možno tie zjedené kobylky?
Pri pobyte v exotických krajinách dochádza väčšinou k nejakým drobným nepríjemnostiam, s ktorými sa dá v drvivej väčšine prípadov celkom dobre žiť. Niekomu prekáža zmena teploty a tlaku, niekomu zas strava alebo niečo iné. Najjednoduchšie to majú tuším Tí, čo pravidelne užívajú alkoholické nápoje. Tak rýchlo ako to nešťastie došlo, tak rýchlo to aj odišlo. O hodinu som bol už v plnej forme a vrátil som sa sám na hotel, ktorý sa volal Ambasador.

Ďalší deň
Ráno sme vyrazili na poslednú cestu nášho zájazdu smerom na známe karibské stredisko Cancún. Nešli sme tam priamo, pretože nás ešte očakávala prehliadka najznámejšej mayskej pamiatky a to jeden z moderných siedmich divov sveta komplex Chichén Itzá (vyslov čičenica). V preklade niečo ako na dne studni Itza,
Je to najzachovalejší a najslávnejší mayský komplex v Mexiku. Jeho výhodu umocňuje aj skutočnosť, že je len asi 200 km vzdialený od známych letovísk Cancún pri karibskom mori, čo znamená že je hojne navštevovaný najmä americkými turistami počas jednodňových zájazdov .Mesto zažilo najväčší rozkvet v ôsmom až desiatom storočí, potom bolo ovládnuté Toltékmi a opustené. Ako pútnické miesto slúžilo aj naďalej až do 14 storočie..

Najslávnejší je chrám hadieho boha Kukulcana, ktorý je známy svojím mayským kalendárom. Mayovia sú známi aj tým, že vynašli nulu. Šírka chrámu je 5 5m ,výška 30 m. Výstup hore však v čase návštevy nebol povolený. Pri tejto pyramíde sa nachádza aj legendárne mezoamerické ihrisko loptovej hry, meria 168 x 68 metrov a je najväčšie svojho druhu v Mexiku. Tu sa mali realizovať aj legendárne loptové hry o život, keď po zápase malo byť popravené víťazné družstvo. Pokiaľ ide o spomínané ľudské obete, treba ešte uviesť kvôli pochopeniu, že mnohí Indiáni sa v súlade so svojou vierou smrti nebáli (videli v tom začiatok nového života) a preto z ich pohľadu tieto obety neboli také hrôzostrašné ako to dnes vidia Európania.
Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie chrámy ako napr. Venušin chrám bojovníkov a veľa ďalších
Celý komplex bol však veľmi rozsiahly a nejdem ho tu celý podrobne popisovať. Spomeniem len cenote (vyslov senote) Sagrado (Studňa obetí), kde sa mali v predkolumbíjskej dobe hádzať panny do vody v období sucha, aby tým uzmierili bohov. Nájdené kostry však svedčia skôr o tom, že išlo o malé deti. Občas tam dnes skočí nejaký dobrodruh, aby zistil, že „ aké to bolo. K cenote viedla od pyramíd asi 250 metrová hrboľatá cesta pod nízkym porastom. Cenote má obvod 59 metrov a hĺbku 22m.
Voda v ňom bola silne zelená..
Ja som tu však objavil aj niečo iné a to svoje prvé leguány v Mexiku. Niektoré mohli mať až 30-40 cm a videl som ich iba v blízkosti karibského mora. Zvečnil som ich na svojom fotoaparáte. Dnes na mňa pôsobilo toto mesto skôr idylicky.
V okolí sa nachádza tak ako všade aj veľa predajcov suvenírov. Kupujem si tu ďalšie tričká.
Tu sme ukončili prehliadku areálu a išli sme na obed do susediacej peknej reštaurácie. Po dlhšom čase sme sa tu tak európsky najedli pri pohostinných švédskych stoloch
Následne sme vyrazili na posledný úsek nášho oficiálneho poznávacieho zájazdu v dĺžke asi 200 km do Cancúnu a prechádzali sme rovinatým yucatanským polostrovom.
Tento má vápencový podklad , čo znamená, že sa voda rýchlo vstrebáva a vytvára podzemné zásobárne veľmi kvalitnej vody. Tento vápencový podklad sa niekedy prepadáva a tak vznikajú rôzne jaskyne a podobné útvary naplnené vodou. Tieto sa nazývajú cenote. Boli veľmi dôležité už v pred kolumbískych časoch, vznikali pri nich mestá. Vlastná zem predstavuje iba 20 cm a tak pochopiteľne nie je veľmi úrodná.

Časť 6 Cancún

Keď sme dorazili do najznámejšieho mexického turistického strediska Cancún, bola už úplná
tma. Cesta viedla cez dosť jednotvárne rovinné prostredie s nízkym hustý porastom, na oblohe sa ukazovali čierne hrozivé mračná, ale napokon nepršalo.
Napokon sme prišli do prvého určeného hotela (tuším OASIS hotel, ale nie som si už celkom
istý po uplynulom čase) a to do päťhviezdičkového pre vybraných klientov, ktorí si ho doplatili.
Nemohol som odolať a do uvedeného hotela som sa išiel pozrieť, veď taký hotel v Mexiku sa zase nevidí každý deň.
Musel som uznať, že vizuálne pôsobil naozaj impozantným dojmom.
Po tomto prerušení cesty sme sa mi Tí obyčajnejší vrátili do autobusu a ten nás odviezol do nášho hotela. Ten sa volal Q bay a bol v podstate tiež celkom slušný, aj keď neporovnateľný
s tým predchádzajúcim.
Tu sme sa definitívne rozlúčili s našimi šoférmi, ktorí vzápätí vyrazili späť do Mexiko City.

21
Mali sme so spolubývajúcim priestrannú dvoj izbu, predsieň, bol tam bazén a more bolo vzdialené iba na pár metrov ( to som však zistil až nasledujúci deň). Tu sme ostali počas posledných štyroch dní nášho zájazdu.
Prístup k moru bol iba od hotelov, odinakadiaľ bol určite komplikovaný a ani som nezisťoval, či bol možný (nebol na to čas ani dôvod).
Po ubytovaní sme traja- Nándy, Peter a ja podnikli výzvednú pešiu túru smerom na staré mesto Cancún. Moji spoločníci to po nejakých troch kilometroch (vzdialene bolo asi osem km, ale to sme vtedy nevedeli) vzdali a vrátili sme sa s naspäť k hotelu taxíkom.
S taxikármi treba vždy rokovať o cene cesty a úspech týchto jednaní bol dosť rôzny. Za osem km cesty sa pohyboval od troch do šiestich Euro. Navyše väčšinou nepoznali názov nášho
hotela (len nedávno bol premenovaný) a museli sme ich tak aj navigovať.
Počas tejto nočnej prechádzky neurobil Cancún na mojich spoločníkov veľký dojem, ja osobne som považoval situáciu iba za mätúcu. Veril som, že cez deň sa situácia výrazne zlepší a tak to aj bolo. V okolí sa nachádzalo viacej hotelov, ktoré vyzerali v tme skôr opustene a to pôsobilo trochu depresívne.
Na nasledujúci deň nám ponúkol nás sprievodca fakultatívny zájazd na mayské zrúcaniny Tulum a do Yukatánských cenote. Ponuku prijímam a tak na ďalší deň vyrážame na ešte jeden výlet.
Náš cieľ- mesto Tulum sa nachádza asi sto km juhovýchodným smerom. Tento mayský komplex možno nie je sám o sebe tak zaujímavý ako tie, ktoré sme už navštívili. Je však unikátny svojou polohou, ako jediný sa nachádza priamo na pobreží karibského mora a to ešte na asi na päťdesiatmetrovom kopci. V neposlednej miere je mesto obklopené nádhernou prírodou a nachádza sa tu aj značné množstvo leguánov, ktoré sa vôbec neboja ukazovať a možno tu pozorovať aj hady. Takisto je veľmi pekné aj jeho okolie. Nachádzajú sa tam aj chatky, kde možno v provizórnych podmienkach stráviť na pobreží exotickejšiu dovolenku.
Mesto bolo založené v roku 1200, teda v období už prebiehajúceho úpadku Mayskej ríše
(Palenque už bolo vtedy opustené) a slúžilo ako obchodné stredisko a aj ako pevnosť.
Najväčší chrám bol chrám Castilo. Pôvodne bolo červené, po farbe však nezostali žiadne stopy.
Hrubé múry okolo mesta svedčia o tom, že Mayovia sa tu už v tom čase nemohli cítiť bezpečne. Mesto existovalo ešte asi 100 rokov po príchode španielov.
Dolu pod útesmi sa nachádzala rajská pláž a tam sme aj zamierili.
Asi hodinu sme sa tu kúpali a more tu bolo naozaj nádherné. Občas vlny vyvrhli na pobrežie aj nejaké tie plody mora alebo iných pevnín. Bol tu taký pravý Karibik, tak, ako si ho človek predstavuje podľa kníh. Po prehliadke Tulumu zamierime do jedného z najznámejších cenote, Gran Cenote. Boli to také podzemné jazerá s nádhernou priezračnou sladkou vodou, hlboké miestami až 15 m. Ich pôvod môže súvisieť ešte aj s pádom meteoritu, ktorý mal vyhubiť dinosaury. Týchto jazier je na yucatánskom polostrove veľa a sú spojené s podzemnými prúdmi. Časť jazera sa nachádzala v jaskyni. Za mierny poplatok si požičiavam potápačské okuliare. Voda je tu mierne chladnejšia ako morská , ale hodinu v nej v pohode vydržím a plávam si v tejto romantike. Miestami aj v jaskyni. Tretím bodom tohto výletu bol aj obed a to nie hocijaký, ale na pláži karibského mora pod kokosovými orechmi so všetkým, čo k tomu patrí.

22
Objednávam si tu chobotnicový koktail , čím šokujem celý zvyšok zájazdu. Predpovedajú mi dlhodobý budúci pobyt na WC, ale nič zlé sa mi nestane, možno aj preto, lebo túto fázu pobytu mám už za sebou.
Chutilo to veľmi dobre a nedám sa odradiť kritickými pripomienkami. Hlavne tam nie sú žiadne kosti. Kúpeme sa aj tu (pláž a okolie sú nádherné), ale začína sa nám kaziť počasie, čo
znamená, že začína pršať. Takže ukončíme ďalšie kúpanie a nasmerujeme sa na spiatočnú cestu do Cancúnu, kam dôjdeme až po zotmení.
Cancún je relatívne nové turistické stredisko(moderná časť existuje asi cca 30
rokov). Zvláštnosťou je, že jeho konfiguráciu navrhol počítač. Navštívi ho asi dva milióny
turistov ročne, hlavne z USA. V popularite úspešne vytláča turistické tichomorské Acapulco.
Táto časť strediska bola hotelová, tiahli sa v dĺžke asi 20 km. Stredisko ako také je určite
prispôsobené do značnej miery vkusu amerických turistov.
Jeho výhodou je dostupnosť mnohých mayských pamiatok a pekne pláže.
Nevýhodou je zase občasná návšteva hurikánov a hotelový charakter strediska, čo sa nemusí každému páčiť.
Američania sa tu zabávajú svojom, ale keďže tu nechávajú veľa peňazí, majú na to vlastne
právo. USA je konzervatívna krajina a najma mladí od 18 do 21 rokov dem radi chodia,lebo tu nemajú obmedzenia ako doma.Doma tich s lušní mladistvi sa tu menia v spoločnosti rovestníkov na také malé popocatepetly. Napokon , dobre to zaplatili tak nech sa zabávajú. Robia to všetci na svete len oni majú viacej peňazí a to je ten rozdiel. .Mexičania a Američania alebo lepšie povedané ako ich tu nazývajú gringos sa veľmispolu nemusia, ale sa vzájomne potrebujú. Zdalo sa mi, že Európanov tu majú radšej=lebo nás až tak nepoznali. Teda s výnimkou Španielov.
Pokiaľ išlo o ich reakcie na otázky, že odkiaľ pochádzame bola odpoveď aha, hm. Netuším, čo si oni tam pod Slovenskom predstavovali.

Ďalší deň:

Rozhodol som sa, že ďalší deň budem vegetovať. Radostným prekvapením bolo zistenie, že raňajky sú v cene, hoci neboli v katalógu. Aj keď to bola opäť už notoricky známa praženica a lievance.
Podniknem krátku poznávaciu cestu okolo hotela. Stav mojich nákupov ma totiž nemohol uspokojiť a začal som hľadať, ako vyriešiť aj tento problém ( pre mňa osobne neobľúbený),
ktorý som si z pragmatických dôvodov odkladal na koniec zájazdu. Niekoľko obchodíkov aj nájdem, aj keď som si to predstavoval pôvodne jednoduchšie. Nájdem však zmenáreň s prijateľným kurzom, čím poteším hlavne ostatných .
Po tejto exkurzií sa vrátim na hotel a konečne navštívim aj hotelovú pláž. More je tu pokojné a teplé, kotví tu aj niekoľko rybárskych lodí. Podnikám aj plážovú turistiku ale keďže slnko tu je veľmi silné, veľmi ďaleko nejdem.
Oproti nám leží ostrov Isla Murejes (ostrov žien) a už len názov znel lákavo. Okrem toho sú tam vraj veľmi pekné romantické pláže. Som poverený úlohou zistiť, ako sa tam dá dostať
a tak rokujem s niektorými ľuďmi, ktorí by o tom niečo mohli vedieť. Na rozdiel ostatnej časti Mexika sa tu dá ako tak dohovoriť po anglicky.
Ponuku súkromnej spoločnosti odmietnem po telefonickom rozhovore(telefonovať s Mexičanmi po anglicky nie je pre mňa vôbec jednoduché) a rozhodneme sa, že pôjdeme
štandardnou cestou, to znamená pravidelnou linkou.. Ochota naozaj ísť však nie je jednoznačná ( po 4000 prejdených km sa nám už tak veľmi loziť nechce) a rozhodnutie necháme na ďalší deň.
Neskoro popoludní odchádzame štyria tento krát miestnou hromadnou dopravou (využívajú ju prevažne miestni cestujúci) do starého mesta Cancún.

Vyhľadáme miestny trh, kde nakupujeme nejaké suveníry a sa tu aj najeme. Navštevujem aj internetovú kaviareň, kde si zabudnem nákupy , našťastie mi ich však odložia. Vraciame sa do hotela taxíkom. Po večeroch vysedávame pri bazéne pod slamenou strechou, popíjame tequilu a stmeľujeme kolektív.

Ďalší deň
Spolucestujúci sa rozhodnú, že nepocestujú na ostrov Isla Murejes a tak sa rozhodnem, že vyrazím sám.
Nedôjde však k tomu, lebo má sekne v krížoch a neviem sa skoro ani pohnúť. Príčinu
nemusím ani dlho hľadať, ani na Karibiku sa nesmie dlhodobo sedieť v mokrých plavkách, čo
sa stalo.
Dostanem nejaké lieky a tak poobede sa mi uľahčí a už môžem sa okúpať aspoň na miestnej
pláži.
Veľmi ľutujem túto stratu príležitosti. Hádam nabudúce.
Opúšťa nás náš sprievodca Matej, ide pre ďalšiu skupinu do El Salvadoru ,už ho však veľmi
nepotrebujeme.
Večer opäť vyrážame do starého Cancúnu, kde sa tento krát okrem návštevy trhu aj
poprechádzame po meste. Kupujú sa posledné suveníry.
Orientácia v meste je pomerne ťažká, mesto predstavuje akúsi kombináciu medzi Mexikom a západným štýlom života..
Tento krát sa aj vraciame autobusom.
Večer opäť trávime pri bazéne s tequilou. Vietor mi pritom odveje 50 pesos mexických a už ich nikdy nenájdem.

Posledný deň:
V noci začalo pršať a kazí sa počasie. Môj spolubývajúci, ktorý spal predtým na balkóne(ja to
v trópoch predsa len nechcem riskovať) sa sťahuje späť .Daždivo je aj nasledujúci deň, nie je to však žiadna tragédia, teplota dosahuje aj tak 28 stupňov .
Ráno kúpim tequily v okolitých obchodoch. Následne navštívime blízky veľmi romantický kostolík, kde mi postava Ježiša Krista pripomína zobrazovanie gréckeho antického hrdinu
Herkulesa.
Časť kostola je otvorená a vidno cez ňu bujnú vegetáciu. Naozaj zaujímavý kostolík.
Čaká nás dlhá cesta späť a treba sa aj „ hore poistiť“.
Mexičania sa mi všeobecne zdali veriaci, ich kostoly určite nie sú len historické pamiatky, ale
sa v nich žilo. Či ich chápanie viery je podobné ako u nás vzhľadom na rozdielny historický
vývoj a veľké vzdialenosti od vzniku kresťanstva mi je ťažké posúdiť.
Počul som však, že najmä v indiánskych dedinách (indiáni predstavujú stále asi 10 až 20 % obyvateľstva) prežívajú aj niektoré pred kolumbijské kulty, najmä kult slnka. Tunajší indiáni vcelku ochotne prijímali kresťanstvo, ponechali si však aj niektoré svoje tradície a nevidia. Španielom vtedy pomohlo, že sa vtedajšia civilizácia tam nachádzala v hlbokej kríze.

24
Nie je rozpor rozpor napr. medzi uctievaním Ježiša Krista a kultom Slnka, resp. si tieto dve pojmy zjednotili v jeden celok. Vraj niekedy obetujú aj nejakú tú sliepku, ale vidieť som to samozrejme nevidel. Kristus je tu zobrazovaný aj ako Indián a panna Mária skôr ako taká Nšoči.
Po zvyšok dňa sa potom sa aktívne kúpem napriek daždivejšiemu počasiu, chcem dohnať včerajšie manko. Pri teplote 28 stupňov to neprekáža.
O 13.30 už je to už tak ďaleko. Práve, keď začínajú stavať prvý zelený vianočný stromček (vyzerá to tu tak zvláštne, neviem odkiaľ ich berú) nastupujeme do pripraveného autobusu
smer letisko. Ešte raz prechádzame cez Cancún a lúčime sa s touto krajinou, do ktorej sa už asi nikdy viac nevrátime.
Neletíme však priamo do Európy, ale nastupujeme na vnútroštátnu linku Air Mexiciana smer
Mexiko City.
Hrou osudu sa dostávam v podstate nezaslúžene do 1 triedy, takže som dobre zásobovaný aj s whisky. Výborne, whisky tečie prúdom.. Letíme však už v tme, takže veľa toho z krajiny sme už nevideli. Pristávanie v hlavnom meste je veľkolepé. Len z lietadla si uvedomujeme, aké je to mesto veľké. Letíme asi päť minút a všade, kde sa len pozrieme, ho vysvietene vidíme.
Na letisku sa zdržíme len krátko a nastupujeme do Air France smer Paríž .Po nastúpení do lietadla stewardi v pravidelných vlnách niečo rozprašujú po lietadle. Je asi desať hodín večer, takže nás čaká nočný let.
Dostávam miesto pri okne. Nepovažujem to v tomto prípade za výhodu. Dá sa tam síce lepšie spať, ale keď chce ísť človek von alebo dnu, musí zobudiť dvoch spolu sediacich, čo mi bolo osobne dosť nepríjemné. Okná ostali počas celej cesty zakryté. To síce pomôže k ľahšiemu prekonaniu časového posunu, ale na druhej strane to zakryje výhľady, ktoré človek nevidí zase každý deň.
Cesta späť trvá kratšie, možno o hodinu , ako naopak. Myslím, že je to spôsobené prevládajúcimi západnými vetrami. Napokon pristávame v Paríži, kde máme asi štyri hodiny času. Mobil mi tu ožije a podarí sa mi zavolať domov. Nie je tu veľa čo robiť. Napokon nastupujeme na lietadlo smerom do Viedne a úspešne pristávame. Vo Viedni si vyzdvihneme naše batohy. Prídu všetky s výnimkou môjho spolubývajúceho Nándyho, nášho najväčšieho nákupcu darčekov. Kupoval aj ľudské lebky. V autobuse zistím, že som si v lietadle zabudol okuliare a moja nálada sa zhoršuje. Po trojtýždňovej internetovej korešpodencií s viedenským letiskom sa mi ich však podarilo získať späť.
Vystupujeme tam, kde sme aj nastúpili. Na Mlynských Nivách v Bratislave
Dodržiavam tradíciu a sám cestujem až domov bratislavskou MHD.

Záver:
Niekoľko stručných poznámok k hlavným k hlavným faktorom krajiny
Krajina:
Je veľmi pestrá a rôznorodá. Každé miesto je úplne iné. Okrem Karibiku hornatá
Ľudia:
Priateľskí a milí. Žiadne väčšie problémy, ktoré by sa nemohli stať aj
niekde inde sme s nimi nemali . Fyzicky nižší a majúci ľahkú nadváhu
Strava.
Je zážitok. Celkom mi nesadla. Kuricové a čokoládové omáčky obohatené v prípade zájmu aj kobylkami.
Ubytovanie: rôznej kvality, ale dôvod sťažovať sa nebol
Pamiatky:
je ich tu viac ako dosť

Úroveň krajiny
Nezdala sa mi ani horšia ako na Slovensku, aj keď iná

Životná úroveň
Väčšie rozdiely ako u nás , za tu istú prácu môžu byť diametrálne iné
mzdy. Je tu chudoba, ale vyslovene hladných ľudí som s výnimkou
jednej ulice v Mexiko City neregistroval. Množstvo áut v mestách
svedčí o tom, že je tu už dosť veľký počet ľudí, ktorým sa už darí.
Bezpečnosť nemali sme zlé skúsenosti. Treba si však dávať pozor hlavne v hlavnom
meste. Nenosiť zbytočne drahé veci a viditeľne plné peňaženky. V HM
opatrne vyberať taxíky, krádeže sa určite stávajú. Nemotať sa v noci na
opustených uliciach a rizikových štvrtiach. Sú mesta úplne bezpečne a aj vôbec nie bezpečné, treba to vedieť.

Počasie Pri mori nad 30 stupňov, pričom v Karibiku je nestálejšie počasie ako pri Tichom oceáne. Vo vnútro zemí 25 až 27 cez deň,. ráno 15 až 17. V džungli dusno a teplo. Október.

Zdravie
Kvôli náročnému letu a cestným presunom (aj nočnému) a lozeniu po
pamiatkach by sa cesty mal zúčastniť iba zdravý človek. Žiadna
mimoriadna kondícia však byť nemusí.
Vzhľadom na iný charakter stravy a rozdiely v nadmorskej výške sa
môžu vyskytnúť drobné ťažkosti. Nič hrozného.
. Nič hrozného.

Záver: Veľmi krásna cesta. Po čase som musel dojmy a emócie trochu potlačiť, aby som sa vrátil do reality.

Výlet do maďarského mesta Vác(Vacov) a turistika po jeho okolí.

18.05.2024

Výlet do maďarského mesta Vác (Vacov) a turistika po okolí. Ráno bolo dramatické, nevedel som si nájsť okuliare na čítanie, tak som išiel iba s náhradnými. Pokazilo mi to náladu hneď na začiatku. Vlak odchádzal o ôsmej a aj spiatočná cesta bola o ôsmej, takže času bolo relatívne dosť. Cesta tam prebehla bez problémov a ako vždy snažil som sa dospávať. Mesto [...]

Na návšteve prekrásneho kanárskeho ostrova Tenerife.

12.05.2024

V smutnom decembrovom termíne som sa rozhodol stráviť dovolenku na najväčšom kanárskom ostrove Tenerife. Pred desiatimi rokmi som už navštívil jeho menšiu sestru- ostrov Gran Canaria. Dovolenku som si kúpil v rakúskej cestovnej kancelárií ecomm na Trnavskom mýte. Výber hotela bol celkom náhodný, v podstate som len ukázal prstom na obraz. Letel som z viedenského letiska [...]

Môj výstup na Schneeberg(Rakúsko), najbližšiu dvojtisícovku k Bratislave)

05.05.2024

Ešte ako malý chlapec som niekedy videl za mimoriadne čistého ovzdušia na ceste z Bratislavy vzdialené zasnežené končiare Álp. Vtedy, v rokoch železnej opony ,sa mi zdali prakticky nedosiahnuteľné a nedúfal som, že ich raz budem môcť navštíviť. Časy sa však zmenili a tak som si po štyridsiatich rokoch spomenul na jeden zo svojich detských snov a rozhodol som sa [...]

Rooseveltova nemocnica, Banská Bystrica

Rooseveltova nemocnica podpísala zmluvu so zhotoviteľom novej nemocnice

20.05.2024 13:06

Hrubá stavba nemocnice má byť hotová v roku 2026, bude financovaná z plánu obnovy.

nehoda kamión diaľnica

Na diaľnici D1 v smere do Bratislavy sa v priekope prevrátil kamión

20.05.2024 12:20

Došlo k zídeniu kamióna prevážajúceho drevo mimo vozovky.

atentát Banská Bystrica Fico nemocnica polícia

Stav premiéra Fica je stabilizovaný, klinicky sa zlepšuje

20.05.2024 11:27, aktualizované: 13:10

Predseda vlády komunikuje a naďalej zostáva v nemocnici v Banskej Bystrici.

palenque

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 18
Celková čítanosť: 16576x
Priemerná čítanosť článkov: 921x

Autor blogu

Kategórie